mocenský príd. opierajúci sa o moc; týkajúci sa moci: m. vplyv, vzťah; m. boj o moc;
mocensky prísl.: m. postupovať, rozhodovať
mocenský -ká -ké príd.
mocenský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s mocou, so spravovaním štátu al. nejakého spoločenského celku; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc, o prevahu, o rozhodujúci vplyv: mocenské zložky štátu; mocenské elity; mocenské centrum; mocenské nástroje, záujmy, prostriedky; m. boj; analýza mocenských vzťahov; zmena mocenských pomerov vo vláde; mať mocenské ambície; získať, upevniť mocenské postavenie
mocenský majúci moc; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc: viesť rokovanie z mocenskej pozície; uplatňovať mocenskú politiku voči iným štátom • vplyvný (opierajúci sa o vplyv): získať mocenské, vplyvné postavenie • diktátorský (opierajúci sa o neobmedzenú moc): uplatňovať diktátorské metódy • vládychtivý • vládybažný • mocichtivý (usilujúci sa o moc, o vládu): presadzovať vládychtivé, vládybažné, mocichtivé záujmy politických strán • svetovládny (usilujúci sa ovládnuť svet): svetovládne plány • veľmocenský • imperiálny: mocenská, veľmocenská, imperiálna politika štátov • vládny (majúci vládu): pracovať v mocenských, vládnych orgánoch
mocenský príd. vplyvný, rozhodujúci; týkajúci sa moci: m-é postavenie, m-á pozícia; m-á prevaha, m-é záujmy;
mocensky prísl.