možno
I. vetná prísl. s neurč., v min. a bud. so sponou bolo m., bude m. vyj. možnosť uskutočniť pripojený dej, je možné, dá sa: (nebolo) m. o tom hovoriť; m. povedať, že ...
II. čast. i možnože pravdepodobne, asi, azda, hádam, môžbyť: m. už odišiel; prídeš? m.
možno prísl.
možno čast.
možno1 prísl. iba vo vetnom základe (v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť) v spojení s neurčitkom ▶ vyjadruje možnosť uskutočnenia nejakého deja, je možné, dá sa: m. očakávať zvýšenie cien; toto predstavenie m. považovať za úspech; v jeho hudbe m. nájsť inšpiráciu; z očí m. vyčítať dokonca aj choroby; faktúru bude m. zaplatiť na pošte; okolo nás bolo ticho, že by bolo m. počuť aj muchu
možno2 čast. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (možnosť, pravdepodobnosť, nádej, neistotu) k výrazu al. k celej výpovedi; syn. asi, azda, hádam, vari, zrejme, pravdepodobne: m. ho ani dobre nepoznáme; m. videl niečo zaujímavé; m. sa nám podarí nájsť odpoveď; urobte to čo m. najrýchlejšie; Dnes by som možno povedal, že som začal fotografovať pred troma rokmi. [InZ 2000]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať
2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra
pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba
2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo
prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo
vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi
3. p. prípadne 2
1. vetná prísl. v jednočlennej vete vyjadruje možnosť, je možné, dá sa: (s istotou) m. povedať, tvrdiť, predpokladať, konštatovať; Dlh splatím, ako len možno bude najskôr. (Kal.) Ponáhľa sa, ako len možno. (Ráz.) Možno mi tvojich úst sa odrieknuť? (Sládk.)
● čo možno s 3. st. vyjadruje najväčšiu dosiahnuteľnú, možnú mieru: čo m. najviac, čo m. najskôr, čo m. najtichšie; pokiaľ m. pokiaľ je to možné;
2. čast. azda, vari, hádam, môžbyť: m. áno, m. nie; m. príde; Možno i častá cesta im zaškodila. (Kuk.)
možno i možná vetná prísl. i čast. I. vetná prísl. vyjadruje možnosť uskutočniť pripojený dej, je možné, dá sa: Ľen probuvaľi, či možno ís (Ležiachov MAR); Ňeňije mu to možno prekonat (Bošáca TRČ); Á, čoš tedi bolo možná ídz dochtorovi?! (Trenč. Závada TRČ); Trepanki možno i s tarelka, na tarľe jag dropki počohac (Rozhanovce KOŠ) II. i možnože, možnáže čast. strsl, čiast. zsl a vsl vyjadruje pravdepodobnosť, azda, vari: Možno príďe (Bobrovec LM); Možno pojdete domov, možná nie (Stankovany RUŽ); To hádam iba tag na posmech fše možno povedaľi (Žaškov DK); Možnáže sa to vičasí (Bystrička MAR); Možno sa sretľi, ag išľi ednejm choňíkom (Lešť MK); Možnáže ešče príďe (Chocholná TRČ); Čo ja viém, kolko som mala rokóv, možnože ale desat (Kostolné MYJ); Možnáže je doma (Brodské SKA); Dakedi śe umiralo, možnože to ňeznaľi, že to je rakovina (Nemešany LVO)