močidlo -a -diel s. miesto na máčanie konopí a ľanu
močidlo -la -diel s.
močidlo -la -diel s. etnogr. ▶ prirodzená al. umelá priehlbina naplnená vodou, v ktorej sa močili stonky ľanu a konopy poviazané do snopov: kruhové močidlá; ukladať konope do močidla; Do močidiel za horu som ľan vozil s chlapcami. [L. Ťažký]; Ľan sme v močidlách nechali aj dva týždne. Dovtedy, kým sa od vlákna neoddelilo pazderie. [Sme 2009]
močidlo, -a, -diel str.
1. miesto, kde sa močia konope a ľan;
2. močaristé miesto, močarina
močidlo s. (močilo) 1. csl miesto na máčanie konopí a ľanu: Ke_ca ľan vitrhau̯, močiu̯ sa h močile (Lipt. Peter LM); Poza ňe ťiekou̯ potok a v ňom boli močilá na konope potaľuvanej pomedzi gazďinami (Čelovce MK); Konope boli namočené močille najmén dva tínne (Trakovice HLO); U náz je málo močidél, lebo konope zvačča do potoka namáčajú (Bošáca TRČ); V močidľe buľi už ľem žabi, bo babi už davno ňemoča ľen (Ratvaj SAB) 2. močaristé miesto: Ket sme išli hrabat seno na lúki, sme sa vézli ces močidu̯o (Stupava BRA)
močidlo [-(d)lo] s 1. močaristé miesto, močarina: rozdelili sme u močil luky na ssestoro (s. l. 1572); močidla gsu pramene bez tečenj (KoB 1666); woda w mocidle stogy, zasmrady se (SJ 18. st); dale giti welike nebespecenstwj bilo pro wodj mnohe, bahna, močidla (Káz 18. st) 2. miesto na močenie ľanu a konopí: len a konope močya se w močidlyech (KoB 1666); swedek gedno močidlo w zahrade držy (DULICE 1726); pre močeni lnu a konop močidla mame dostatečne (SEDLICE 1772) 3. jazero: Volcea palus: Balatonské močidlo w Uherskég kragiňe (KS 1763) P. tpn Močidla (pri Budatíne 1431); -dlový, -delný [-dl-] príd k 1: rano z octem gi (cibuľu) gysty od smraduw rybnyčnych, gezernych, močydlnych zachowawa (HL 17. st); k 2: semena musý sa w močidloweg wode rozmočiti (SN 1772)