močarina -y -rín ž. (menšie) močaristé miesto, mokraď: brodiť sa m-ou
močarina -ny -rín ž.
močarina -ny -rín ž. ▶ rovinaté územie trvalo zaliate stojatou al. pomaly tečúcou vodou a porastené vodným rastlinstvom; syn. močiar, močarisko: vysychajúca, zamrznutá m.; rašelinové močariny; škriekanie žiab v močarine; ťažko prístupné miesta uprostred močarín; vyhýbať sa močarinám; prebrodiť sa cez močariny; pren. ihrisko je jedna m. je rozmočené ▷ močarinka -ky -niek ž. zdrob.: na horných tokoch niet močariniek a kaluží
močarina, močarisko p. močiar
močiar miesto trvale pokryté vodou a porastené vlhkomilnou vegetáciou • močarisko: z neďalekých močiarov, močarísk sa ozýva kŕkanie žiab • močarina • subšt. bažina • expr.: bahnisko • bahurina (bahnisté miesto) • expr.: žabinec • žaburina (stojatá voda) • trasovisko (močaristá pôda) • nár. miazdro
p. aj mokraď
močarina, -y, -rín ž. močiar, močarisko: Čľapla do plytkej močariny. (Tim.);
močarinka, -y, -niek ž. zdrob.
močarina ž. (močvarina) 1. strsl, zsl močaristé miesto, mokraď: Tá cenceľija rásla najvácej na močarinoch (Čimhová TRS); Ďe bíva močarina, tan sa darí vŕbam (Návojovce TOP); Až na lúki sa zatárala, tam f téj mačoriňe som hu najšla (Lapáš NIT); V močarine rostne palach (Hlboké SEN); močvarina (Záh. Bystrica BRA) 2. močidlo: Konope sa miseľi do vodi zamočiť a uš keď bolo mekuo, tak potom zme ih išľi už vimiď do močarini (Dobrá Niva ZVO); močarinový príd. k 1: Močarinová zem je dicki mokrá (Hlboké SEN)
močvarina p. močarina
močarina ž močiar, barina: na te luce gest močarina (VS 1754); lacuna: močarina, barina (KS 1763); močarini, stogacje wodi wolom welmi sskodj (PL 1787); (kravy) pasienky lubia na suchote a nie w močarinach (NN 18. st)