moč -u m. výlučok obličiek;
močový príd.: m. mechúr, m-é kamene
moč moču m.
moč moču m. anat. ▶ priehľadná odpadová tekutina svetložltej až jantárovej farby, vylučovaná obličkami človeka a cicavcov: tmavý, svetlý m.; prvý ranný m.; udržať, zadržiavať m.; vyšetriť vzorku moču; odobrať pacientovi m.; zistiť prítomnosť bielkoviny, krvi v moči
moč tekutina vylučovaná obličkami • expr.: cikanina • pišanina • vulg.: šťance • šťanky • šťandy • štiak
moč, -u m. tekutina vylučovaná obličkami;
močový príd.: m. mechúr, m. ústroj; m-á rúra; lek. m-é kamene, kamienky; chem. kyselina m-á
moč m. výlučok obličiek: Vilej ten moč s kíbla, nech to tu nesmrdzí! (Vištuk MOD); Ja trimala moč cali dzeň (Buglovce LVO) F. pivo ťeplé jako moč (Lapáš NIT) - veľmi teplé; poliévka jako moč (Bošáca TRČ) - veľmi slaná
moč m tekutina vylučovaná obličkami: polny rutka wyhany močem pripalenu krwnost (MT 17. st); mocy druhe (fazule) gest kapkany moče y rezak odgimaty (HL 17. st); dysuria: rezanka, rezánj moče (WU 1750); znaky pri teto nemocy znamenagj se, gakožto čerwenj moč a ffantazirowánj (HT 1760); urina: moč (PD 18. st); -ný, -ový príd: ureter: močny žjla močovod; matella: močny nadobečka (KS 1763) nočník; (maternica) má dwě ssiroké strany, z njchžto gedna zpředu naproti močowému měchýři, druhá zzadu naproti zadnjmu střewu gest obrácená (ZK 1778)