mnohovravný príd. veľavravný (význ. 1, 2): m. človek; m-ý výsledok, m. úsmev;
mnohovravne prísl.;
mnohovravnosť -i ž.
mnohovravnosť -ti ž.
mnohovravnosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, kto je mnohovravný, kto veľa, obyč. zbytočne rozpráva, nemiernosť v reči; syn. veľavravnosť; op. málovravnosť, mlčanlivosť: starecká m.; mať sklony k mnohovravnosti; považovať m. za znak záhaľčivosti a lenivosti; Chvalabohu, že zmĺkol. Jeho mnohovravnosť mi ide na nervy. [K. Lászlová] 2. ▶ vlastnosť prejavu, výrazu, ktorý mnoho naznačuje, vyjadruje, ktorý má zreteľný zmysel; syn. veľavravnosť, mnohoznačnosť: pozrel sa na ňu s mnohovravnosťou v očiach
mnohovravný príd.
1. mnoho a obyčajne zbytočne rozprávajúci: m. človek, m-é sľuby;
2. mnoho naznačujúci, vyjadrujúci: m. pohľad; m-é výsledky práce;
mnohovravnosť, -ti ž.