mnohorečový -vá -vé príd. zried. ▶ v ktorom sa hovorí viacerými jazykmi; hovoriaci viacerými jazykmi, mnohojazyčný, viacjazyčný: Uhorsko bolo m. štát; stal sa z neho m. svetoobčan
mnohojazyčný v ktorom sa hovorí mnohými jazykmi; ktorý sa skladá z mnohých jazykov • mnohojazykový • mnohorečový: mnohojazyčný, mnohojazykový štát; mnohojazykový, mnohorečový text k fotografiám • viacjazyčný • viacjazykový • viacrečový • niekoľkojazyčný (ak ide najmenej o dva rôzne jazyky): viacjazyčný, viacjazykový, viacrečový kolektív • kniž.: polyglotický • polyglotný: polyglotický, polyglotný slovník • rôznojazyčný • rôznojazykový • rôznorečový (ak sa zdôrazňuje, že ide o odlišné jazyky): kniha obsahuje rôznojazyčný, rôznojazykový, rôznorečový text
mnohorečový p. mnohojazyčný
mnohorečový príd. v ktorom sa hovorí viacerými rečami, jazykmi, mnohojazyčný: m. štát, m. kolektív;
mnohorečovosť, -ti ž. jav, že sa v nejakom kolektíve, spoločenstve hovorí viacerými jazykmi