mních1 -cha pl. N mnísi G -chov m. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ ▶ (v rozličných náboženstvách) člen náboženskej komunity žijúci kontemplatívnym spôsobom v utiahnutosti od sveta a v odriekaní, viazaný bežne sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti: benediktínsky, františkánsky, dominikánsky m.; stredovekí mnísi; tibetskí mnísi v červených rúchach; meditácia budhistických mníchov; najstarší slovenský preklad Biblie urobili kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore okolo roku 1760 □ cirk. rád žobravých mníchov rád rozličných katolíckych reholí, ktorý pôvodne nesmel mať nijaký majetok a jeho členovia žili z almužien a milodarov, žobravý rád ◘ fraz. žiť ako mních žiť utiahnuto, zdržanlivo a bez pôžitkov ▷ mníšik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr., často iron.: Niekedy mi Bakoš pripadal ako výkupca vzácnych i podozrivých muzeálnych pamiatok. Ba ako mníšik, cestujúci na mulici, ovešanej všemožnými relikviami. [Š. Žáry]; mníška1 -ky -šok ž. ▶ rehoľná sestra: zbožná m.; chce sa stať mníškou; Obliekli ju ako nejakú mníšku. [A. Baláž] príliš upäto, jednoducho až fádne
mních2 G a A -cha pl. N a A -chy m. poľov. ▶ samec parohatej zveri, ktorému sa nevyvinulo parožie: skoliť mnícha
mních3 -cha pl. N -chy m. ryb., tech. ▶ výpust na malých vodných nádržiach, zložený z betónovej, oceľovej al. drevenej skriňovej konštrukcie s uzáverom: otvorené, uzavreté mníchy; výpustné potrubie mnícha; osadenie nových železných rúr do zariadenia mnícha v hrádzi vodnej nádrže