mních -a mn. -si m. rehoľník, kt. žije v samote al. v komunite a venuje sa askéze a rozjímaniu: stredovekí m-si
● žiť ako m. utiahnuto, odriekavo;
mníška -y -šok ž.
1. k mních
2. m. sosnová nočný motýľ, zool. Limantria monacha;
mníšsky príd.
mních -cha pl. N mnísi G -chov m. (rehoľník)
mních G a A -cha pl. N a A -chy m. (samec parohatej zveri bez parožia)
mních -cha pl. N -chy m. (výpust)
mních1 -cha pl. N mnísi G -chov m. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ ▶ (v rozličných náboženstvách) člen náboženskej komunity žijúci kontemplatívnym spôsobom v utiahnutosti od sveta a v odriekaní, viazaný bežne sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti: benediktínsky, františkánsky, dominikánsky m.; stredovekí mnísi; tibetskí mnísi v červených rúchach; meditácia budhistických mníchov; najstarší slovenský preklad Biblie urobili kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore okolo roku 1760 □ cirk. rád žobravých mníchov rád rozličných katolíckych reholí, ktorý pôvodne nesmel mať nijaký majetok a jeho členovia žili z almužien a milodarov, žobravý rád ◘ fraz. žiť ako mních žiť utiahnuto, zdržanlivo a bez pôžitkov ▷ mníšik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr., často iron.: Niekedy mi Bakoš pripadal ako výkupca vzácnych i podozrivých muzeálnych pamiatok. Ba ako mníšik, cestujúci na mulici, ovešanej všemožnými relikviami. [Š. Žáry]; mníška1 -ky -šok ž. ▶ rehoľná sestra: zbožná m.; chce sa stať mníškou; Obliekli ju ako nejakú mníšku. [A. Baláž] príliš upäto, jednoducho až fádne
mních2 G a A -cha pl. N a A -chy m. poľov. ▶ samec parohatej zveri, ktorému sa nevyvinulo parožie: skoliť mnícha
mních3 -cha pl. N -chy m. ryb., tech. ▶ výpust na malých vodných nádržiach, zložený z betónovej, oceľovej al. drevenej skriňovej konštrukcie s uzáverom: otvorené, uzavreté mníchy; výpustné potrubie mnícha; osadenie nových železných rúr do zariadenia mnícha v hrádzi vodnej nádrže
mních -a m. ‹n < l < g›
1. cirk. člen kláštornej rehole, rehoľník: stredoveký m.
● žiť ako m. osamotene, skromne, odriekavo
2. poľov. jeleň, ktorý nenasadil parohy;
mníšsky príd.: m. rád, život;
mníšstvo -a s.
abstinent kto sa zdržiava telesných pôžitkov, najmä pitia liehovín: stať sa abstinentom • nepijan • nefajčiar (kto nepije, nefajčí): sú tu samí nepijani, nefajčiari • expr. mních (striedmy človek)
mních p. rehoľník
rehoľník člen, príslušník rehole • mních: život, stav rehoľníka, mnícha • fráter (rehoľník bez kňazskej hodnosti) • brat • zried. kláštorník
mních, -a, mn. č. -si m. člen kláštorného rádu, rehole: stredoveký, žobravý, františkánsky m.; žiť ako m. osamelo, odriekavo;
mníška, -y, -šok ž.
1. členka kláštorného rádu, rehole: žije ako m. osamelo, odriekavo; chodí, oblieka sa ako m. nosí šaty príliš skromné, cudne uzavreté;
2. zool. mníška sosnová (Limantria monacha) čiernobiely motýľ, škodca ihličnatých lesov;
mníšsky príd. i prísl.: m-a cela, m-a rehoľa, m-e rúcho; m. život, pren. osamelý, zdržanlivý, odriekavý;
mníšstvo, -a str. mníšsky stav; mníšsky život;
mníšik, -a, zried. i mníško, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.
mích p. mních1
mlích p. mních2
mních1 m. (mích) člen kláštorného rádu, rehoľník: Medzi mňíchami sa pátri a frátri (Návojovce TOP); V mestoch sú aj mnísi (Kameňany REV); Já musím ít po mé práci, medzi mojích mňíchú (Záh. Bystrica BRA); A f tim kľaštore buľi mňihi a tote mňihi cahaľi zubi (Nemešany LVO); mích (Rozbehy SEN) F. bú edon mních, mau̯ vele kníh a nižd neveďev z nich (Sirk REV) - posmešná povrávka o človeku, ktorý veľa číta; mníška1 ž.: Ňitranskon špitáli boli mňíški (Lapáš NIT); Išla za mňíšku (Návojovce TOP); špitálske mňíški (Kraľovany DK)
mních2 m. (mlích) 1. drevený drúk na zatváranie vrát na humne: Zastokňi mňíh a zavri vráta! (Bodorová MAR) 2. druh sladkovodnej ryby, mník, zool. mieň (Lota): Najlepšé je chitad mníchó_ v noci (Trakovice HLO); Bívali tí mlísi, mlích, to je také jag hat, takí je dlhí (Bučany HLO); mňích (Prievidza)
mních [-ích, -iech] m príslušník cirkevného rádu, žijúci v kláštore, rehoľník: (brat) potrzebowal duowod aneb swiedodomie (!) na tem mniesse (ŽK 1473); newim, kolko zlatich, wssak wi to mozete z bilimi mnichi sprawit w tali, mug rozmili pane sswagre (s. l. 16. st) premonštrátmi; gedna particularnj osoba zebrawjch mnjchu mne znama bila (WO 1670); mnichom franciscanom almužneg dn 20 (ŽILINA 1689); gestlyže žide nebily dlužnj Krystu Panu wěrytj, tym meneg gest kdo powinen werytj gednomu wiskočenemu mnichowy, kteri chce cely swět premluwitj (RW 1702); mnísi ňech v jeskiňách nad hríchmi kvílá (BR 1785) L. viesť život takým spôsobom ako m-i, spravovať sa ako m-i utiahnuto, odriekavo: oňi (apostolikusovia) temer takým spúsobem žiwót wédli gako mnýssy; apostolicusowe z gedneg stránki tak se sprawowali gako mnýssy (PP 1734); -ov príd privl: pustewnik do mnichoweg búdy stúpil (PeP 1770); mníška ž 1. rehoľníčka: brat mug na mnissky ma dat deset zlatjch (ORLOVÉ 1694); mladenecz geden uchitil mnisku z klasstera a utekel s ňu do Konstantinopola (ŽA 1732); w gystem klasstore prebiwala gedna gmenem Beatrix mnisska od wrchneg sweg fedelemky za sakristianku ustanowena (MS 1749); antistita: predny pany mňjsska (KS 1763) predstavená kláštora 2. zool sýkorka hôrna Parus palustris: palustris: mnisska (KrN 1795) 3. vykastrovaná ošípaná: mnisska (je) wirezana swina (KoB 1666); gedna mniska na krmenie (ŽILINA 1732); mníšsky príd: mnisske prawo (ŽK 1473); prehledny gesste raz ten list, kterj ty hned w prwssjm roku sweho mnísskeho stawu poslaly (WO 1670); nenj kukla mniska, kterau od saratůw klasstorskych kupilj (bezbožní ľudia) (SK 1697); furvus: černy, tmawy, mnjska bárwa (KS 1763) sivo čierna, tmavá; Marýna Panna w klásstere mnjssský žiwot wedla (MPS 1777) L. bot m-a rebarbora štiav alpínsky Rumex alpinus: Rhabarbari monach: mnjsska rabarbara (TT 1745); mníšstvo [-o, -í] s mníšsky stav; mníšsky život: Luter oddal se na mnjžstwj, když wšel do klaštera (SR 17. st); mladá mnisska pametliwú epochu swého mníssstwá dostala (BR 1785)