mních -a mn. -si m. rehoľník, kt. žije v samote al. v komunite a venuje sa askéze a rozjímaniu: stredovekí m-si
● žiť ako m. utiahnuto, odriekavo;
mníška -y -šok ž.
1. k mních
2. m. sosnová nočný motýľ, zool. Limantria monacha;
mníšsky príd.
mníška -ky -šok ž.
mních1 -cha pl. N mnísi G -chov m. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ ▶ (v rozličných náboženstvách) člen náboženskej komunity žijúci kontemplatívnym spôsobom v utiahnutosti od sveta a v odriekaní, viazaný bežne sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti: benediktínsky, františkánsky, dominikánsky m.; stredovekí mnísi; tibetskí mnísi v červených rúchach; meditácia budhistických mníchov; najstarší slovenský preklad Biblie urobili kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore okolo roku 1760 □ cirk. rád žobravých mníchov rád rozličných katolíckych reholí, ktorý pôvodne nesmel mať nijaký majetok a jeho členovia žili z almužien a milodarov, žobravý rád ◘ fraz. žiť ako mních žiť utiahnuto, zdržanlivo a bez pôžitkov ▷ mníšik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr., často iron.: Niekedy mi Bakoš pripadal ako výkupca vzácnych i podozrivých muzeálnych pamiatok. Ba ako mníšik, cestujúci na mulici, ovešanej všemožnými relikviami. [Š. Žáry]; mníška1 -ky -šok ž. ▶ rehoľná sestra: zbožná m.; chce sa stať mníškou; Obliekli ju ako nejakú mníšku. [A. Baláž] príliš upäto, jednoducho až fádne
mníška2 -ky -šok ž. ▶ motýľ z čeľade mníškovitých rozličného sfarbenia, obyč. s tmavšou kresbou na svetlejšom podklade, škodca listnatých a ihličnatých lesov, rozšírený v celej Európe: samička mníšky lieta na krátke vzdialenosti; chlpaté húsenice mníšok spôsobujú holožery □ zool. mníška obyčajná Lymantria monacha; mníška veľkohlavá Lymantria dispar; mníška zlatoritka Euproctis chrysorrhoea
mníška -y ž. ‹n < l < g›
1. cirk. rehoľníčka
2. zool. m. sosnová motýľ, ktorého húsenice obžierajú ihličie smrekov a borovíc
3. poľn. plemeno domácich holubov
mníška p. rehoľníčka
rehoľníčka členka, príslušníčka ženskej rehole • mníška: stala sa z nej rehoľníčka, mníška • sestra: starali sa o nich sestry dominikánky • sestrička
mních, -a, mn. č. -si m. člen kláštorného rádu, rehole: stredoveký, žobravý, františkánsky m.; žiť ako m. osamelo, odriekavo;
mníška, -y, -šok ž.
1. členka kláštorného rádu, rehole: žije ako m. osamelo, odriekavo; chodí, oblieka sa ako m. nosí šaty príliš skromné, cudne uzavreté;
2. zool. mníška sosnová (Limantria monacha) čiernobiely motýľ, škodca ihličnatých lesov;
mníšsky príd. i prísl.: m-a cela, m-a rehoľa, m-e rúcho; m. život, pren. osamelý, zdržanlivý, odriekavý;
mníšstvo, -a str. mníšsky stav; mníšsky život;
mníšik, -a, zried. i mníško, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.
mníška p. mních
mních1 m. (mích) člen kláštorného rádu, rehoľník: Medzi mňíchami sa pátri a frátri (Návojovce TOP); V mestoch sú aj mnísi (Kameňany REV); Já musím ít po mé práci, medzi mojích mňíchú (Záh. Bystrica BRA); A f tim kľaštore buľi mňihi a tote mňihi cahaľi zubi (Nemešany LVO); mích (Rozbehy SEN) F. bú edon mních, mau̯ vele kníh a nižd neveďev z nich (Sirk REV) - posmešná povrávka o človeku, ktorý veľa číta; mníška1 ž.: Ňitranskon špitáli boli mňíški (Lapáš NIT); Išla za mňíšku (Návojovce TOP); špitálske mňíški (Kraľovany DK)
mníška2 ž. ošípaná zbavená pohlavných orgánov: mňíška (Mošovce MAR)
mních [-ích, -iech] m príslušník cirkevného rádu, žijúci v kláštore, rehoľník: (brat) potrzebowal duowod aneb swiedodomie (!) na tem mniesse (ŽK 1473); newim, kolko zlatich, wssak wi to mozete z bilimi mnichi sprawit w tali, mug rozmili pane sswagre (s. l. 16. st) premonštrátmi; gedna particularnj osoba zebrawjch mnjchu mne znama bila (WO 1670); mnichom franciscanom almužneg dn 20 (ŽILINA 1689); gestlyže žide nebily dlužnj Krystu Panu wěrytj, tym meneg gest kdo powinen werytj gednomu wiskočenemu mnichowy, kteri chce cely swět premluwitj (RW 1702); mnísi ňech v jeskiňách nad hríchmi kvílá (BR 1785) L. viesť život takým spôsobom ako m-i, spravovať sa ako m-i utiahnuto, odriekavo: oňi (apostolikusovia) temer takým spúsobem žiwót wédli gako mnýssy; apostolicusowe z gedneg stránki tak se sprawowali gako mnýssy (PP 1734); -ov príd privl: pustewnik do mnichoweg búdy stúpil (PeP 1770); mníška ž 1. rehoľníčka: brat mug na mnissky ma dat deset zlatjch (ORLOVÉ 1694); mladenecz geden uchitil mnisku z klasstera a utekel s ňu do Konstantinopola (ŽA 1732); w gystem klasstore prebiwala gedna gmenem Beatrix mnisska od wrchneg sweg fedelemky za sakristianku ustanowena (MS 1749); antistita: predny pany mňjsska (KS 1763) predstavená kláštora 2. zool sýkorka hôrna Parus palustris: palustris: mnisska (KrN 1795) 3. vykastrovaná ošípaná: mnisska (je) wirezana swina (KoB 1666); gedna mniska na krmenie (ŽILINA 1732); mníšsky príd: mnisske prawo (ŽK 1473); prehledny gesste raz ten list, kterj ty hned w prwssjm roku sweho mnísskeho stawu poslaly (WO 1670); nenj kukla mniska, kterau od saratůw klasstorskych kupilj (bezbožní ľudia) (SK 1697); furvus: černy, tmawy, mnjska bárwa (KS 1763) sivo čierna, tmavá; Marýna Panna w klásstere mnjssský žiwot wedla (MPS 1777) L. bot m-a rebarbora štiav alpínsky Rumex alpinus: Rhabarbari monach: mnjsska rabarbara (TT 1745); mníšstvo [-o, -í] s mníšsky stav; mníšsky život: Luter oddal se na mnjžstwj, když wšel do klaštera (SR 17. st); mladá mnisska pametliwú epochu swého mníssstwá dostala (BR 1785)