mlynár -a m. odborník na mletie obilia v mlyne; majiteľ mlyna;
mlynárka -y -rok ž.
1. k mlynár
2. hovor. mlynárova žena;
mlynársky príd.;
mlynárstvo -a s. odvetvie potravinárskeho priemyslu zaoberajúce sa spracúvaním obilného zrna na múku
mlynár -ra pl. N -ri m.
mlynár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ (v minulosti) remeselník spracúvajúci obilniny mletím na múku; majiteľ mlyna: skúsený majster m.; syn chudobného mlynára; cech mlynárov; sedliaci platili mlynárovi za mletie múky; chodili mlieť k mlynárovi do susednej dediny 2. ▶ pracovník v mlynárskom priemysle: mlynárom zo Spiša sa darí; pekári a mlynári zdôrazňujú, že to bol pre nich ťažký rok ◘ fraz. viac otrúb namelie jazykom ako sto mlynárov veľa, naprázdno, zbytočne rozpráva ◘ parem. aký mlynár, taký mlyn povaha človeka sa prejavuje i v práci; každý mlynár na svoje koleso vodu naráža každý koná vo svoj prospech; mlynári sa bijú sneží, padá hustý sneh; prechýlené ↗ mlynárka1
mlynár, -a m. kto sa vyučil mlynárstvu, odborník v mletí;
predsoc. majiteľ mlyna
● aký m., taký mlyn (prísl.) aký je človek, také sú aj jeho veci, jeho práca; mlynár sa vtedy prebudí, keď mu mlyn zastane (prísl.) ľuďom chýba to, na čo si zvykli;
mlynárka1, -y, -rok ž. mlynárova žena;
predsoc. majiteľka mlyna;
mlynársky príd. i prísl.: m-e remeslo; m. pomocník; m-e plátno na preosievanie múky; m. spracovávať;
mlynárstvo, -a str. mlynárske remeslo;
mlynáročka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
minár p. mlynár
mlynár m. (mľinár, minár) 1. csl odborník na mletie obilia v mlyne; majiteľ mlyna: Oťedz boľi viučení mľinár (Ležiachov MAR); Mlinár bere zo sto kiló deseť kiló míta (Revúca); Ja son sin mlinárou a ako takí chlapec son fšaďe bou̯ šeteční (Trnie ZVO); U náz blízo bíval jeden takí minár (Kostolné MYJ); To majstri minári veďeli, jako spraviť (V. Maňa VRB); Dobre minarom, bo fše maju dozd zarna i muki (V. Šariš PRE) F. bialí ag mlinár (Kameňany REV), bledí jak minárové pudu̯o (Turá Lúka MYJ) - veľmi bledý; hu̯adní jak mlinárová slépka (Stráže n. Myj. SEN) - sýty; mľinári sa bijú (Rim. Píla RS) - padá sneh; dobri mľinar šicko zmeľe (Zámutov VRN) - o dobrom žalúdku; ňeňije každí minár, chto zamúčení širág nosí (Bošáca TRČ) - vonkajší dojem môže zavádzať, nemusí byť smerodajný 2. zried. druh huby: Šľi mináre zbierať (Sebedražie PDZ) 3. malý spevavý vták s dlhým chvostom, zool. mlynárka (Aegithalos): mlinár (Hronec BRE) 4. denný motýľ, zool. mlynárik (Pieris): mlinár (Kochanovce TRČ); minár (Trenč. Turná TRČ); mľinar (Niž. Hrabovec VRN, Cejkov TRB); mlynársky príd. k 1: mlinárskí ušen (Kameňany REV); mlinárskí verk (St. Myjava MYJ) L. mľinárski rok (Tvrdošín TRS) - ročný cyklus začínajúci sa 24. apríla
mlynársky p. mlynár
minár, minárka p. mlynár
mlynár [mly-, mi-] m kto melie zrno; člen mlynárskeho cechu (kt. okrem mletia obilia robil aj tesárske práce): przistupyli przed plnu radu synowie Jacubkowy, mlinarzi a bratrze wlastny (ŽK 1489); dalo se mlynarom a alczym, czo hoblowaly desky, na strawu a pity (ŽILINA 1599); mlynarowy blatnyckemu dal som na kamenye mlynske f 2 d 50 (MOŠOVCE 1648); chtel-li by se kdo, negsa mlinarem anebo tesarem, do cechu mlinarskeho wkupity, powinen bude pripowedneho daty pul oko wa pywa podwogniho (CA 1663); minarom, kteri dokonali pracu okolo mlina, piwa fertal (ŽILINA 1710); -ov príd privl: mlynarowo obydlenya (PALÚDZKA 1734); powinost mlinarova nenj, žebi gasdowj rieczicu drssau (CA 1755); kázala mi mati bílé húsky hnati, ta dole, ta dole k minárovej hati (PCh 18. st) P. atpn Matheus Mlynarowycz (v Badani 1498); -ka ž mlynárova manželka al. majiteľka mlyna: stala sie smluwa mezi pocztiwu pani Agnu, mlynarku, a Annu s dietkami gegi (ŽK 1507); tluče Janek na dvere, mlynárka mu otevre (RL 16. st); všecka práce ve mlyne mlynárce k koláčúm dopomáhá (ASL 1652); -in príd privl: mlýnařčin, ina, ino adiectivum possessivum a mlynářka (PD 18. st); -sky príd: (v cechu) aby sobe wolily za cechmistra cloweka dobreho, zachowaleho, powažneho, w remesle mlynarskem anebo tesarskem zbehleho a vmeleho (CA 1663); tisslyar desky welkjm mlynarskjm hoblom wihladyewa (KoB 1666); subcerniculum: mlinarski pitel (NP 17. st); predstupil gest pred slowutny magistrat Martin Lawrenčsik, na ten čsas wo mline dolnom s. mesta Banskeg Bistriczi za towarisa mlinarskeho pridrzugiczi a zustawagiczi (S. ĽUPČA 1732); -stvo s mlynárske remeslo: molitura: mlynarstwo (KS 1763); Andreas sa mlinarstwo uči (PREŠOV 1784)