mliaždiť -i -žď/-i! nedok. drviť, rozpúčať, gniaviť: m. hrozno, m. hmyz
mliaždiť -di -dia mliaždi/mliažď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok.
mliaždiť -di -dia mliaždi! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (čo) ▶ silou, tlakom, údermi rozrušovať celistvosť niečoho, robiť z niečoho redšiu kašovitú hmotu; syn. dláviť, gniaviť, pučiť: m. hrozno v kadi; m. bylinky v mažiariku; Na betón spŕchnu nežnočervené guľôčky jarabiny, tenisky ich mliaždia na kašu. [V. Švenková]; Sadne na bicykel a chrobáky mliaždi kolesami. [L. Ballek]; pren. Boli ako mlynské kamene, ktoré mliaždili moje srdce. [J. Lenčo] 2. expr. (koho) ▶ spôsobovať niekomu duševné utrpenie, moriť, trýzniť; syn. gniaviť: mliaždila ho predstava, že ju viac neuvidí; bol mliaždený protikladnými tlakmi ▷ dok. k 1 ↗ pomliaždiť, rozmliaždiť
dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku
2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť
drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcť • roztĺkať • rozbíjať: drvil, tĺkol lieskovce • trieštiť (na kusy): trieštiť ľad • rozmieľať • mlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť korenie • šrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železo • pučiť • rozpúčať • mliaždiť • dláviť • gniaviť • expr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na mušt • nár. drvoliť
2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1
dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť
2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka
3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári
4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech
5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby
mliaždiť p. drviť 1, dláviť 1
tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu
p. aj pchať
2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať
3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží
p. aj omínať
4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2
mliaždiť, -i, -ia, rozk. -i nedok. expr. (čo) drviť, roztierať na kašu, pučiť, gniaviť: m. hrozno, zrno; pren. m. niekoho v náručí, m. niekomu ruku, prsty silno stískať;
opak. mliaždievať, -a, -ajú;
dok. rozmliaždiť
mliaždiť nedok. drviť, pučiť, gniaviť: Potom plášťe rukami drúzgaľi, mľiažďiľi, met sa zľievau̯ do hľiňeníh hrncov (Dol. Plachtince MK); Tera_sa už na to mľinčeki, aľe voľakedi sa té ribezľe ľen takím tĺčiko_mľiažďiľi (Socovce MAR); mľaźdžic (Ľubotín SAB)