mladý
I. príd.
1. kt. je v 1. období svojho života, vývinu ap.; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. starý: m. človek, m-á hora; m-é roky; hovor. m. Benko Benkov syn; m. zať mladoženích; m-á nevesta mladucha
2. príznačný pre mladosť, mladistvý, svieži, op. starý: m-á tvár, myseľ
3. kt. vznikol pred krátkym časom; nový, op. starý: m. štát, m-á rodina, literatúra, m-é víno; geol. m-é uhlie
● m-í – starí všetci; m. môže, starý musí t. j. zomrieť; m. na roky, starý na rozum; iron. m. zajac, vrabec neskúsený mladík;
od mlada → odmlada;
za mlada → zamlada;
mlado prísl.: vyzerať, cítiť sa m.
II. mladá ž. hovor. mladá žena al. nevesta (význ. 3);
mladí m. mn.
1. mladý pár al. manželia v pomere k rodičom
2. mladí ľudia: sporenie m-ých; m. sa ľahko prispôsobujú;
mladé s. zvieracie mláďa: mať m.
mladé -dého pl. N a A -dé G -dých s.
mladé -dého pl. N a A -dé G -dých s. ▶ zvieracie mláďa: vysedieť m.; v hniezde straka kŕmi m.; samička orangutana má vždy iba jedno m.; z lesa vybehla diviačica so štyrmi mladými; Po zelenej hladine plávala divá kačka s mladými, zostávala za nimi brázda. [P. Vilikovský]; Jemu tak zahynula zajačia samica, odchoval mladé injekčnou striekačkou. [A. Baláž] ◘ fraz. nosiť/prenášať niečo ako mačka mladé premiestňovať niečo z jedného miesta na druhé, ustavične nosiť so sebou
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
mláďa nedospelý živočích • mladé: prvýkrát vyviesť mláďatá, mladé
mladé p. mláďa
mladé p. mladý
mladý, 2. st. mladší príd.
1. nachádzajúci sa v prvom období svojho života al. rastu (op. starý): m. muž, m-á žena, deva; m-á generácia, m-é pokolenie; m. kôň, m. strom, m-á hora; m. hrach, kaleráb; m. život; m-á chasa mládež; m-é stvorenie o mladom človekovi; m. človek; m-í ľudia mládež; je o desať rokov mladší ako ja; m. Mihálik Mihálikov syn; Mladé Nemecko, Taliansko, Mladé Čechy nové politické a umelecké pokolenie z konca XIX. storočia v príslušných krajinách; hovor.: m. zať ženích, m-á nevesta mladucha, m. pár novomanželia; je stále, večne m. o staršom, ale telesne i duševne zachovalom, čulom človekovi; mladý na roky, starý na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi
● mladý — starý, mladí — starí, mladé — staré všetci ľudia bez rozdielu veku: mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; je na to ešte m. neskúsený, nerozumie tomu; hovor. posmeš. m. zajac, m. vrabec neskúsený mladý človek: m. pán, m. pánko a) v triednej spoločnosti oslovenie mladšieho muža ľuďmi nižšieho spoločenského postavenia; b) hovor. žart. al. fam. oslovenie chlapca al. mladíka (niekedy ironizujúce); hovor. m-á pani oslovenie mladej ženy; hovor. mn. č. mladí mladí manželia (najmä v pomere k rodičom);
2. vzťahujúci sa na mladosť: m-é roky, za m-ých rokov, časov;
3. majúci charakter mladosti, čerstvý, svieži, bujný, mladistvý: m. hlas, m. smiech, m-á krv, m-á tvár
● mať m-é nohy ľahko, bez námahy chodiť; mať m-é srdce o staršom človeku, ktorý sa vie rozohniť, rozcítiť, zaľúbiť;
4. nedávno, neskoršie vzniknutý, nedávny: m. podnik, m-á republika, m-á literatúra; m. mesiac nov; byť mladšieho dáta; m-é víno krátko po vykvasení; m-é pivo medziprodukt pri varení piva, mladina; geol. mladšia doba kamenná; mlad-. šie treťohory;
5. spodst. mladé, obyč. v mn. č. mladé, -ých str. zvieracie mláďa: mať, vysedieť m.;
za mlada (i za mladi) v dobe mladosti;
od mlada (i od mladi) od doby mladosti;
mlado prísl. k 3: vyzerať m.
mladé s. spodst. obyč. mn. č. (mladuo) nedospelý živočích, zvieracie mláďa: Pri starom ďivákovi ešťe jedno mladuo behalo kolo ňeho (Dlhá n. Or. DK); Jaj, zajačica si veľmej ochraňuje mladej (Čelovce MK); Naša sučka má mladé (Vištuk MOD); Králig má do roka vádz rází mladé (Trakovice HLO); Ftedi še koza doji dobre, aľe i tak še doji, hodz ňema mlade (Kokšov-Bakša KOŠ) F. prenášá to furt ja_kočka mu̯adé (Kuchyňa MAL) - z miesta na miesto