mlátiť -i nedok.
1. nárazmi uvoľňovať zrno z klasov, semeno zo strukov ap.: m. na mláťačke, m. cepmi, m. obilie, fazuľu
2. expr. udierať, tĺcť, biť: m. palicou do dlážky, m. okolo seba
3. expr. surovo biť: m. niekoho hlava-nehlava
● m. (prázdnu) slamu jalovo hovoriť; expr. m. niekoho ako koňa veľmi biť;
opak. mlátievať -a
mlátiť sa -ti sa -tia sa (ne)mláť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.
mlátiť -ti -tia mláť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.
mlátiť sa -ti sa -tia sa (ne)mláť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. expr. 1. (ø; s kým; čím) ▶ údermi si navzájom spôsobovať fyzickú bolesť, biť sa; syn. mastiť sa, tĺcť sa: m. sa palicami; stačilo, už sa nemláťte!; na uliciach sa mlátili futbaloví fanúšikovia; už odmalička sa mlátil s kdekým; chlapi sa mlátili päsťami; Nakoniec sa mlátili kompletné tímy, polícia musela zasahovať slzným plynom. [VNK 2003] 2. (do čoho; po čom) ▶ prudkým pohybom úmyselne zasahovať nejakú časť svojho tela, udierať sa: m. sa do pŕs na znak dotvrdenia pravdivosti výpovede; Aj ten [brat] sa už váľal po dvore a rukami sa mlátil po kolenách. [J. Fekete]; Musí sa ísť len ďalej, stále, stále ďalej, - mlátil sa päsťou po širokom čele, ako keby už aj on zošalel. [J. Balco]
mlátiť -ti -tia mláť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (čím); ø) ▶ nárazmi, údermi al. strojovo uvoľňovať zrno z klasov, semeno zo strukov a pod.: m. obilie; cepmi m. klasy; m. hrach, fazuľu; m. raž na holohumnici; s majiteľom mláťačky sa dojednali, že im zajtra príde m.; zrno mlátili ručne; Mlátili raž na povriesla. [J. Beňo]; Tak mlátili ďatelinové semeno až v neskorej jeseni. [J. Jonáš]; Otiepku mal nachystanú na mlátenie. [M. Jančová]; neos. mlátilo sa až do tmy 2. expr. (čím do čoho/na čo) ▶ prudkými pohybmi narážať do niečoho, udierať, biť; syn. tĺcť, trieskať: m. palicou do dlážky; m. rukami na zatvorené dvere; m. pracháčom do koberca; kováč mláti do nákovy; nemláťte hokejkou o ľad!; deti mlátili lyžicami do stola; boxer mlátil rukavicami do koženého vreca; Školník sedel na okrúhlej stoličke a hrubými prstami mlátil do klaviatúry. [A. Chudoba]; Začala zúfalo mlátiť rukami, len aby sa dostala nad vodu. [J. Mlčochová] 3. expr. (koho, čo (čím)) ▶ prudko zasahovať tvrdými údermi a spôsobovať fyzickú bolesť; trestať bitkou, biť; syn. mastiť, tĺcť: m. dieťa; majiteľ psa mláti a týra hladom; útočníci ho zúrivo mlátili päsťami; bol bezdôvodne mlátený; Darmo reval na kone, mlátil ich bičom, vzdialenosť medzi vozom a jazdcami sa skracovala. [L. Ballek] ◘ fraz. čerti [akoby] mu na tvári hrach mlátili je rapavý; expr. mlátiť niekoho ako žito surovo biť niekoho; dá si na chrbte hrach mlátiť je nevýbojný, ústupčivý, pokorne znáša všetky príkoria; hrub. mlátiť hubou nepremyslene, nerozumne a obyč. zbytočne veľa hovoriť; mlátiť niekoho hlava-nehlava a) biť niekoho bez rozmyslu b) bezohľadne do niekoho búšiť; mlátiť [prázdnu] slamu bezobsažne, zbytočne veľa hovoriť ◘ parem. najprv sa mláti, potom sa platí práca sa musí najprv vykonať, až potom bude odmenená ▷ opak. mlátievať -va -vajú -val: visela na ňom, hoci ju často mlátieval; Mlátieval som zbožie, keď som ju spoznal. [P. Jaroš]; dok. k 1 ↗ vymlátiť, k 3 ↗ zmlátiť
biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia
2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia
3. p. bojovať 1, 2
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
mlátiť p. biť 1, 2
mlátiť sa p. biť sa 1
tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať • tliapať • trieskať • plieskať • búchať • kvákať • hrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúposti • expr.: pliesť • motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš? • expr.: mlieť • trkotať • drkotať • rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciach • pejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť • rependiť • klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťoch • expr.: bľabotať • ľapotať • ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačom • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkou • expr.: baláchať • balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do sveta • expr.: brblať • brbotať • frfotať: Prestaňte už frfotať! • subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valí • fraz.: strieľať/hovoriť dve na tri • hovoriť, čo slina na jazyk donesie • púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku • mlátiť prázdnu slamu
mlátiť, -i, -ia nedok.
1. (čo i bezpredm.) údermi cepov al. pomocou stroja oddeľovať zrno od klasov al. lúštiť semená zo strukov: m. jačmeň, hrach; m. ručne, cepami, na mláťačke expr. m. (prázdnu) slamu veľa, zbytočne, bez konkrétného cieľa hovoriť; expr. mlátenie slamy zbytočné, prázdne reči bez cieľa; expr. m. jazykom, m. dve na tri rozprávať hlúpe, prázdne reči, tárať; najprv sa mláti, potom sa platí (prísl.) plácu si treba zaslúžiť prácou; (ne)dá si na chrbte hrach mlátiť (ne)dovolí, aby sa s ním zle zaobchádzalo, (ne)dá sa; ľud. čerti mu na tvári hrach mlátili je rapavý;
2. expr. (do čoho, na čo, čím) tĺcť, udierať, biť: m. (kladivom, palicou ap.) do niečoho; m. (okolo seba) rukami, nohami rozhadzovať, hádzať rukami, kopať; mlátiť do klavíra, na klavír hlasno a bez citu hrať;
3. expr. (koho) surovo biť, tĺcť: m. niekoho palicou, m. niekoho po hlave, hlava-nehlava
● m. niekoho ako koňa, ako žito surovo biť;
opak. mlátievať, -a, -ajú;
dok. k 1 vymlátiť i pomlátiť, k 3 zmlátiť i vymlátiť
|| mlátiť sa expr. biť sa: mlátia sa navzájom päsťami (Šolt.)
mlátiť nedok. 1. csl nárazmi uvoľňovať zrno z klasov, semeno zo strukov ap.: Voľakedi sa celkom inak mláťilo ako teras (Lišov KRU); Kod mláťili, cepe im cupotale naporat (Čelovce MK); Cepáma sa venku mláťilo na humňe (V. Maňa VRB); Poton zapráhli kone a kone vodzili po tej stodole, to tag mlácili (Ružindol TRN); Doźrete stručki śe mlaca s cepami (Sokoľ KOŠ); Mlacilo še ot skoroho rana až do noci (Brezina TRB) L. mlacid z geplom (Modranka TRN), mlacit na mašine (Vaďovce MYJ) - strojmi mlátiť F. najprv sa mláci, potom sa plací (Bošáca TRČ) - najprv práca, potom pláca; jak śe mlaci, tak śe placi (Markušovce SNV) - aká práca, taká pláca; celí deň buďe hubú mlácit (Bošáca TRČ) - stále veľa rozpráva 2. expr. udierať, tĺcť na niečo: Tejma varaciami zme mláťilej, len sa tag ozejvalo (Lešť MK) 3. expr. surovo biť niekoho: Tí dvá chlapci veru ňeboli modz dobrí, ale šag ich tá mama aj mláťili hlava - ňehlava (Lapáš NIT); Začala ho strašne mlácic po hlave (Prosné PB) F. mláťiď ako žito (Párnica DK) - veľmi biť; mlátievať opak. k 1: Mláťevala sa roš, ťenkeľ a šecká strova (Čelovce MK); Mlácívalo sa s cepáma, štiré mlácili (Modranka TRN)
mlátiť sa nedok. expr. zried. dupať, šliapať po niekom: Hoďev na ňeho pokrovec a mláťev sa po ňom bakančáma (Svätuša VRB)
mlátiť ndk 1. čo údermi cepov al. preháňaním dobytka po ležiacom obilí oddeľovať zrno od klasov: mlatcom, kterij owes mestskj mlatilj, kolacž za d 2 (ŽILINA 1585); i na dolnie dediny musime chodit mlatiti (PEČENICE 1650 LP); toliko na gednom humnje mlatcy mlatja, y to neskoro pridu na humno a skoro odchazagj (DUBNICA n. V. 1722); gissel Macek do Malacek sussovicu mlatit (KC 1791) F. kdo chce wrecem mlatit, sitem wodu wazit, ten ma pracu maly zisk (BV 1652) kto nevie dobre pracovať, nemá z práce osoh 2. expr koho surovo biť, tĺcť niekoho: nazwany prawe pri pssenicy pana Revay ho (Kuzmu) dohonil, walasskou na zem zrazil a ukrutne mlatil (TURIEC 1729); (pán Rakšáni) geho (valacha) po rukach a po chrpte nemilosrdne mlatil (s. l. 1774) F. m. ako pšenicu koho surovo biť niekoho: Petr widěl, když ho (Krysta) ďábel gako pssenicu mlatil (MPS 1777); -ievať [-ív-, -ev-] frekv k 1: geg (Kataríny Putovej) muž na panskom humne mlatival (JASENICA 1704); zbožia mlatewally s križou (TURIEC 1708-12)