mládenec -nca pl. N -nci m. 1. ▶ dospievajúca al. mladá dospelá osoba mužského pohlavia; syn. mladík: urastený, švárny, driečny m.; pätnásťročný, dvadsaťdvaročný, dospelý m.; neskúsený, odvážny, ctižiadostivý, pracovitý m.; dedinský, mestský m.; slobodný m. neženatý; je to rozumný m.; z chlapca vyrástol pekný m.; pomaly je už z teba m.; m. dozrel na muža dospel; bol vyšší, chudší ako väčšina mládencov v jeho veku; nespratní mládenci vystrájali, pobili sa; mládenci okolo dvadsiatky bývajú hluční, neviazaní; dievčinu obkľúčil hlúčik mládencov; Brána bola zavretá, ale učiteľovi už bolo všetko jedno: preskočil cez plot ako mládenec. [P. Hrúz] □ starý mládenec neženatý, slobodný muž, ktorý už prekročil vek zvyčajný pri uzavretí manželstva: zostať starým mládencom neoženiť sa
2. expr. ▶ oslovenie (mladšieho) muža, obyč. v nejakom kolektíve: odkiaľ ste, mládenci?; dajme sa do práce, mládenci; koľko máš rokov, m.?; Nevešať hlavy, mládenci. [R. Moric]
3. etnogr. ▶ dospievajúci chlapec al. mladý muž, ktorý sprevádza družičku na svadbe al. pohrebe: šaty pre družičky a mládencov; ženích bol medzi mládencami a nevestu viedli dve družičky
◘ fraz. za mládenca v mladých rokoch, zaslobodna
▷ mládenček -ka pl. N -kovia m. zdrob. i expr.: ostýchavý, bezbranný m.; Bol to mládenček slabý, na svoj vek nedorastený, s pehavou a posmievačnou tvárou. [R. Jašík]; Nemám rád pyšných a nadutých mládenčekov, ktorí si nevedia priznať, že majú prihorúce hlavy! [P. Andruška]; Chlapi narukovali do vojny, roboty bolo pre takých mládenčekov, ako som bol ja, na každom kroku. [L. Ťažký]; mládenčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: zarastený, svalnatý m.; odvážne, bezočivé m.; tie mládenčiská sa mu vysmievali; V skutočnosti však pôsobil dojmom starého vyžitého mládenčiska. [V. Šikula]; Obávala sa podpitých mládenčiskov. [A. Plávka]