mizéria -ie ž. hovor. bieda, nedostatok; úbohosť: vojnová m.; m. života
mizéria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
mizéria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ hovor. expr. 1. iba sg. ▶ stav veľkého materiálneho nedostatku, bieda, chudoba, núdza; op. bohatstvo: časy povojnovej mizérie; odstránenie hmotnej a sociálnej mizérie; Teraz, keď sa mnohí ľudia ledva zviechali z mizérie vojnových rokov, Angela už mala okolo krku bobriu kožušinu. [P. Andruška]; Po nej navštívim vedľajšiu izbu, pohľad na tú mizériu ma však čoraz viac zdrvuje. [E. Farkašová] 2. iba sg. ▶ nevyhovujúca, nízka úroveň niečoho, úbohosť; stav človeka al. prostredia spôsobený problémami, nefungovaním niečoho, trápenie: duchovná m.; m. hodnôt, vzťahov; pretrvávajúca m. slovenskej kinematografie; dnešná bytová m.; lamentovať nad gólovou, streleckou mizériou; desivá mizéria ľudského osudu [J. Tužinský]; Mizéria nášho súčasného školstva nespočíva len v nedostatku peňazí, ale aj v odchode kvalitných učiteľov do iných oblastí. [Slo 2002] 3. ▶ nepriaznivý stav, nepríjemná udalosť, situácia a pod., ťažkosti, starosti, nepríjemnosti: označili ho za pôvodcu všetkých mizérií; príčinou ekonomického vysťahovalectva je únik z vlastných životných mizérií; udržiavať človeka pri živote napriek všetkým jeho mizériám [Anton Hlinka]; Koľko mizérií človek v láske zakúsi? [J. Fekete]
mizéria -ie ž. ‹l› hovor. biedny, úbohý stav, nízka úroveň, bieda: hmotná i duchovná m.
chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) • bieda • núdza • nedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkom • hovor. mizéria: vojnová mizéria • expr.: psota: žiť v psote • žobrota • žobráctvo (úplná chudoba) • úbohosť • zastar. mizeráctvo (Sládkovič)
2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudoba • obyč. expr.: plebs • proletariát: mestský proletariát • expr. bedač • pejor.: žobrač • žobrota • holota • všivač: poddanská žobrač
3. p. prázdnota 2
mizéria p. chudoba 1
nedostatok 1. nedostačujúce množstvo (op. dostatok): nedostatok pitnej vody • deficit (chýbanie niečoho): deficit surovín • hovor. manko: umelecké manko • kniž. absencia: absencia dôkazov
2. chýbanie životných potrieb • bieda • núdza • chudoba: žiť v nedostatku, v biede, v núdzi, v chudobe • expr. psota: trpieť psotu • hovor. mizéria: vojnová mizéria • tieseň • tvŕdza: byť v tiesni, v tvŕdzi
3. p. chyba 1, 2
mizéria, -ie, mn. č. -ií, -iám, -iách ž. hovor. expr. bieda, núdza, nedostatok, úbohosť: vojnová, hospodárska m.
mizéria ž. (mizerija) 1. expr. bieda, úbohosť; nedostatok: To je mizerija bez omasti (Bobrovec LM); To je veru mizérija bes peňazí (St. Hory BB); Do takéj velikéj mizérije sa dostau̯, ňije však svojú vinú (Bánovce n. Bebr.) F. višieu̯ celkom na mizeriju (Kňažia DK) - o všetko prišiel, všetko stratil 2. expr. nekvalitná, podradná vec: To si nekup takú mizériju! (Kameňany REV) 3. zauzlenie čriev, mizerére: Zamreu̯ na mizériju (St. Hory BB)
mizéria ž lat bieda, núdza, nedostatok: pro bidi a psoti nemame se od prawdi slowa božiho uchilowati, ale wssečki bidi a mizerie trpezliwe znasseti (TC 1631); dosti mame trapeni a miserie (PÚCHOV 1742 LP); nemagyce se my ubohy podany komu utecy, gedyne Gegich milostyweg Excellentij gakožto panu grofovi, žeby račyly w tegto nasseg mizerii negake polachčeny daty (s. l. 1767) F. vyjsť, prísť na m-u; do (poslednej) m-ie prísť o všetko, ocitnúť sa v biede, na mizine: juž na večnu mizeriu sme mnohi vyšli (V. LOVČA 1682 LP); instans psotnj gest, ag skrze dopusstenj hroma do posledneg miserij prissel (SLOVANY 1788); juž vice takove natiahani znesti nemužeme a na mizeriu pristi misime (VÍGĽAŠ 1790 LP)