minulosť -i ž.
1. dávne obdobie; min. obdobie, op. budúcnosť: historická m.; mor patrí m-i; v m-i mal úspechy
2. história, dejiny: kultúrna, literárna m.
3. min. život človeka: mať zlú, bezúhonnú m.; skúmať m. niekoho
minulosť -ti ž.
minulosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ dávne, uplynulé obdobie dejín; minulé časy; op. budúcnosť: ďaleká, dávna, veľmi vzdialená m.; čerstvá m. nedávna; geologická m. Zeme; vedecké hodnotenie, skúmanie, poznanie minulosti; spomienky na m.; rozkvet hrnčiarstva v minulosti; porovnávať dnešok s minulosťou; v minulosti mal úspechy; Vysťahovalectvo je imanentná súčasť našej minulosti. [V. Mináč] 2. ▶ náplň minulých dejov, udalostí, vývin niečoho, história, dejiny: kultúrna m. národa; literárna, hudobná, umelecká m. Bratislavy; koloniálna m. krajiny; m. našej školy; glorifikovať národnú m.; spisovateľ v románe zachytil divadelnú m. mesta; Ústav pamäti národa je nato, aby sa aspoň ako-tak podarilo zaplniť biele miesta v histórii a zmazať hrubé čiary za mnohými minulosťami tohto národa. [HN 2006]; pren. Každé prostredie, ktoré dýcha dávnou minulosťou, vždy ma očarí. [KŽ 1956] 3. ▶ predchádzajúci, minulý život al. spôsob života človeka a jeho činy: čistá, bezúhonná m.; hanbiť sa za svoju kriminálnu m.; zatajovať svoju gardistickú, eštebácku m.; svojou minulosťou sa nemohla chváliť; pripomínať, vyčítať niekomu jeho m.; rozchyrovali o ňom, že má zlú, temnú, hriešnu, pohnutú m.; bol to človek zaťažený svojou minulosťou; nikto nepoznal jeho m.; Chce sa zbaviť minulosti ako zlého sna. [J. Podhradský] ◘ fraz. dedičstvo minulosti a) čo ostalo po minulých generáciách al. čo sa od nich preberá b) obyč. nepríjemné, ťaživé dôsledky niečoho; ísť hlboko do minulosti a) sledovať, skúmať, objasňovať niečo v dlhom časovom slede b) prenikať, dostávať sa k dávno minulým faktom; kriesiť/oživovať minulosť písať o dávnych udalostiach a objasňovať, sprístupňovať ich širšej verejnosti; mať pestrú/bohatú minulosť zažiť veľa udalostí, zmien, zvratov a dobrodružstiev, často ľúbostných; patriť [už] minulosti a) stratiť svoju časovo podmienenú platnosť, naliehavosť a nebyť už aktuálnym, byť zastaraný b) neexistovať, byť zabudnutý; tiene minulosti záporné stránky niečoho al. nepríjemné, dramatické, tragické udalosti zaťažujúce človeka aj v súčasnosti; vyvolávať duchov minulosti hovoriť o niečom, pripomínať niečo (obyč. zabudnuté a nepríjemné), čo sa odohralo veľmi dávno; žena s minulosťou žena s bohatými životnými skúsenosťami, najmä ľúbostnými; živá minulosť nedávne obdobie, na ktoré sa ľudia ešte dobre pamätajú
dejiny súhrn minulých dejov, udalostí; vývin niečoho • história: dejiny, história jazyka, literatúry, vedy • minulosť: kultúrna minulosť národa
história 1. vedný odbor skúmajúci dejiny • dejepis: prednášať na univerzite históriu, dejepis • dejepisectvo • historiografia
2. súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho • dejiny: história, dejiny štátu, jazyka • minulosť: dávna minulosť národa
3. p. príhoda
minulosť p. dejiny
minulosť, -ti ž.
1. dávne obdobie dejín, minulé časy: slovenská národná m.; predhistorická, historická m.; živá m. obdobie, na ktoré sa ľudia ešte pamätajú; žiť m-i zaujímať sa o staré časy, minulé udalosti; kriesiť, oživovať m. písať o nej; patriť m-i byť zastaraný, zabudnutý;
2. dejiny, história, vývoj: jazyk s bohatou m-ou; m. našej školy; hudobná m. Slovenska vývoj hudby na Slovensku;
3. predchádzajúci život človeka: poznať m. niekoho; človek s pohnutou, čistou, bezúhonnou m-ou; človek zaťažený svojou m-ou;
minulostný príd. zried. týkajúci sa minulosti, historický, dejinný: m-é skutočnosti (Mráz)
minulosť ž. 1. dávne obdobie; minulé časy: To šecko je už minulost (Val. Belá PDZ) 2. predchádzajúci život človeka: Má chírnú minulošč (Kameňany REV); Detko mi viprávali o svojjéj minulosti (Dol. Súča TRČ)