minorita1 -y -rít ž. kniž. menšina, op. majorita;
minoritný príd.
minorita2 -u m. člen rehole, kt. sa v 16. stor. vyčlenila z františkánskej rehole
minorita -tu pl. N -ti I -tmi m. (člen rehole)
minorita -ty -rít ž. (menšina)
minorita1 -ty -rít ž. ⟨lat.⟩ 1. sociol. ▶ početne menšia časť určitého celku, napr. obyvateľstva, štátu al. určitého spoločenstva, menšina; skupina osôb tvoriaca menšinu v odlišnom väčšinovom prostredí, často oddelená od ostatných pre svoje fyzické, kultúrne, životné charakteristiky; op. majorita: etnická, národnostná, náboženská m.; príslušníci chorvátskej minority na Slovensku; jazyk, kultúra židovskej minority; členovia, členky minorít; usilovať sa o zlepšenie postavenia rómskej minority; tolerantný prístup k minoritám je základnou požiadavkou civilizovaného sveta 2. ekon. ▶ menšinový podiel, napr. vlastníctva akcií: zaplatiť za minoritu v podniku; ponechať si aspoň minoritu; odložiť predaj minority v akciovej spoločnosti; investori mohli získať blokačnú minoritu vo firme; Bez takejto opcie by sa nám minorita neskôr predávala ťažko. [Tr 2009]
minorita2 -tu pl. N -ti I -tmi m. ⟨VM⟩ cirk. ▶ člen katolíckej rehole, ktorá sa v 16. stor. vyčlenila z františkánskej rehole (založenej v 13. stor. sv. Františkom z Assisi) a ktorá zdôrazňuje potrebu konventného, spoločného rehoľného života: minoriti v sivých rehoľných rúchach; kláštor minoritov; kronika anonymného minoritu; misijná činnosť minoritov; duchovné cvičenia pripravené bratmi minoritmi
minorita1 -u mn. N -i m. (minoritka -y ž.) ‹VM› cirk. člen mendikantského rádu (Rehoľa menších bratov, lat. Ordo Fratrum Minorum) založeného sv. Františkom z Assisi;
minoritský príd.: m. rád
minorita2 -y ž. ‹l› kniž. menšia čiastka celku, menšina (op. majorita): postavenie minorít v krajine;
minoritný príd. menšinový: m-á škola; m-é sociálne skupiny
menšina menšia časť nejakého celku, napr. obyvateľstva, štátu (op. väčšina) • kniž. minorita (op. majorita): národnostné menšiny; náboženská minorita
minorita p. menšina
minorita1, -y ž. odb. menšina;
minoritný príd.: m-é zastúpenie, m-é vótum uplatnenie uznesenia menšiny
minorita2, -u m. príslušník jednej z reholí založených na učení Františka z Assisi;
minoritský príd.: m. kláštor
minorita m lat príslušník františkánskej rehole, františkán: z pohnutich swich weczy zanechawa na kostol panow patrow minoritow f 1 d 80 (PREŠOV 1700); ja sem pater minorita, jucunda est mea vita (ASL 1770); -ský príd: syn Joannes uči se kertistwo w minorickej zahrady (PREŠOV 1786)