minister [-n-t-] -tra pl. N -tri m. ⟨fr.⟩ ▶ člen vlády, vysoký štátny úradník riadiaci ministerstvo, najvyšší správny úrad v istej oblasti: úradujúci, odstupujúci, novovymenovaný, dosluhujúci m.; m. vnútra, financií; odvolanie ministra; prijatie u ministra; porada ekonomických ministrov; návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi kultúry; vymenovať ministrov; zastávať funkciu, post ministra školstva; rokovať s ministrom o pláne; m. odstúpil, vzdal sa, podal demisiu; noví ministri nastúpili do vlády ◘ fraz. minister bez kresla al. minister bez portefeuille člen vlády, ktorý nevedie nijaký rezort, ale je vládou poverovaný špeciálnymi úlohami, titulárny minister; publ. tieňový minister potenciálny minister opozičnej strany ▷ ministrík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. často iron.: m. starajúci sa o naše školstvo; Máme tu kopu malých ľudí, manažérikov, úradníčkov, ministríkov, ktorí si musia stále dokazovať, akí sú dôležití. [Sme 2007]; Bude ministríkom rok. [VNK 2009]; ministerko -ka pl. N -kovia m. hypok. al. iron.: ten m. absolútne nechápe o čo tu ide; Ministerkovia sa obhajujú, že všetko bolo podľa zákona a oni za nič nemožu. [Sme 2012]; ministerka -ky -riek ž.: m. práce, sociálnych vecí a rodiny; hovorca ministerky zdravotníctva