minister -tra m. člen vlády spravujúci niekt. rezort: m. zahraničia; m. bez portefeuille bez rezortu;
ministerka -y -riek ž.;
ministerský príd.: m. predseda; m-é kreslo hodnosť ministra;
ministerstvo -a s. najvyšší správny úrad v istom odbore: M. školstva Slovenskej republiky
minister [-n-t-] -tra pl. N -tri m.
minister [-n-t-] -tra pl. N -tri m. ⟨fr.⟩ ▶ člen vlády, vysoký štátny úradník riadiaci ministerstvo, najvyšší správny úrad v istej oblasti: úradujúci, odstupujúci, novovymenovaný, dosluhujúci m.; m. vnútra, financií; odvolanie ministra; prijatie u ministra; porada ekonomických ministrov; návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi kultúry; vymenovať ministrov; zastávať funkciu, post ministra školstva; rokovať s ministrom o pláne; m. odstúpil, vzdal sa, podal demisiu; noví ministri nastúpili do vlády ◘ fraz. minister bez kresla al. minister bez portefeuille člen vlády, ktorý nevedie nijaký rezort, ale je vládou poverovaný špeciálnymi úlohami, titulárny minister; publ. tieňový minister potenciálny minister opozičnej strany ▷ ministrík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. často iron.: m. starajúci sa o naše školstvo; Máme tu kopu malých ľudí, manažérikov, úradníčkov, ministríkov, ktorí si musia stále dokazovať, akí sú dôležití. [Sme 2007]; Bude ministríkom rok. [VNK 2009]; ministerko -ka pl. N -kovia m. hypok. al. iron.: ten m. absolútne nechápe o čo tu ide; Ministerkovia sa obhajujú, že všetko bolo podľa zákona a oni za nič nemožu. [Sme 2012]; ministerka -ky -riek ž.: m. práce, sociálnych vecí a rodiny; hovorca ministerky zdravotníctva
minister -tra m. (ministerka -y ž.) ‹f› člen vlády spravidla poverený vedením ministerstva al. iného ústredného orgánu štátnej správy: m. vnútra, zdravotníctva
minister, -tra m. najvyšší štátny úradník spravujúci niektorý rezort: m. vnútra; m. bez kresla (bez portefeuille, bez torby) len s čestným titulom, bez rezortu;
ministerka, -y, -riek ž.;
ministerský príd.: m. predseda, m. radca, m-á rada r. ministrov, m-é nariadenie vydané ministrom; obch. m. papier druh kvalitného úradného korešpondenčného papiera; m-é kreslo hodnosť ministra
minister m. (miňister, minisťer) člen vlády spravujúci niektorý rezort: Trezd muože zmeňiťi prezident alebo minisťer (Revúca); miňister (Lukáčovce HLO) F. chodí po dedine ani minister (Rochovce ROŽ) - tvári sa dôležito; ministerský príd.: ministerkí úrat (Kameňany REV); ministersky prísl. Ak se ministerski potpisuje! (Kameňany REV)
minister [-t(e)r] m lat 1. nižší predstavený kláštora: (bratov našich) necht posslu k swym ministrom provincialnim (RB 1713); krom generála sám minyster prowincyál má moc nowicyuse do rádu prigjmati (PrV 1767) 2. evanjelický farár, kňaz: syn Jacobus ge minister augustanskeho wiznanj (PREŠOV 1784); minister a contor ewangelitsky z obecnych užitkuw se wiplacagu (PONIKY 1791) 3. vysoký kráľovský úradník: geden skutečny swetsky ministr krale prajskeho, mam tu čest, abych s nim listowne gednal (UD 1775); Esther prosyla krala Asswera, aby ortel wydany od Amana, prwnyho mynistra dworu sweho zrussyl (SJ 18. st); (Láclav) poslal minystra swého do Dalmácye, aby mysl celého národu vherského wyskaumati mohl (SH 1786); x. pren ty sluby wssecky zbyra a dobre zachowawa minister sprawedlnosty boskeg (WS 18. st) Kristus