minimalista -u m. kto má minimálne požiadavky, op. maximalista;
minimalistický príd.;
minimalisticky prísl.
minimalistický [-n-t-] -ká -ké príd.
minimalistický [-n-t-] -ká -ké príd. 1. 2. st. -kejší ▶ majúci minimálne, veľmi malé požiadavky, veľmi nízke nároky na niečo; op. maximalistický: minimalistické očakávania; m. životný štýl; vydať sa minimalistickou cestou ktorá je v protiklade s konzumným životným štýlom; nemôžeme si klásť minimalistické ciele 2. 2. st. -kejší ▶ (v tvorivej činnosti) ktorý je bez zbytočných príkras, ozdôb a dekoračných prvkov, jednoduchý, strohý, striedmy, funkčný: m. dizajn; čisté línie a minimalistické tvary moderného nábytku; minimalistické riešenie interiérov; štíhlejší a minimalistickejší vzhľad nových televízorov; módna značka smeruje k ešte minimalistickejšiemu štýlu; Úsporným, takmer až minimalistickým hereckým prejavom dokázala vystihnúť postupnú premenu postavy. [Pt 1999] 3. výtvar. ▶ súvisiaci s minimalizmom, umeleckým smerom v 60. - 70. rokoch 20. stor., súvisiaci s minimalistom; založený na princípoch minimalizmu: m. výtvarný prejav; farebné minimalistické kompozície 4. hud. ▶ súvisiaci s minimalizmom, experimentálnym hudobným štýlom, súvisiaci s minimalistom; charakteristický pre minimalizmus: minimalistickí hudobní skladatelia; minimalistická hudba, melódia; skladba s výraznými minimalistickými črtami
minimalista -u m. (minimalistka -y ž.) ‹l› kto má minimálne požiadavky, stúpenec minimálneho programu (op. maximalista);
minimalistický príd.
minimalista, -u m. človek uspokojujúci sa s minimálnymi požiadavkami;