mimovoľný príd. kt. je, uskutočňuje sa ap. bez účasti vôle, neúmyselný, podvedomý, op. úmyselný: m. pohyb samovoľný, automatický; m. strach;
mimovoľne prísl.;
mimovoľnosť -i ž.
mimovoľnosť -ti ž.
mimovoľnosť -ti ž. ▶ vlastnosť al. stav niečoho, čo sa uskutočňuje bez účasti vôle a vedomia ako nekontrolovaný, neuvedomený prejav organizmu; mimovoľný, živelný ráz niečoho, automatickosť, podvedomosť: m. pohybu, gest; pre pamäť batoľaťa je príznačná jej m.
spontánnosť nenútený prejav vnútorných zákonitostí • samovoľnosť • mimovoľnosť • živelnosť: spontánnosť, živelnosť odporu • kniž. spontaneita
mimovoľný príd. dejúci sa bez účasti vôle, neúmyselný, nechcený, nezamýšľaný: m. pohyb ruky, m-á otázka;
mimovoľnosť, -ti ž.