milostivý príd.
1. často iron. prejavujúci blahosklonnosť, milosť: m-é dovolenie, m-é gesto
2. v úctivom oslovení al. pomenovaní niekoho: m. kráľ, m. pán, m-á pani;
milostivo prísl.: m. kývnuť rukou
milostivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
milostivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. kniž. ▶ prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. k slabším, nižšie postaveným, dobrý, láskavý, zhovievavý: m. panovník, vládca; nech ti dá m. Boh veľa odvahy; Chvála a sláva tomu, kto je milostivý a veľkodušný. [J. Čajak ml.]; Šťastnú cestu! Nech je svet k tebe milostivý! [L. Ťažký] 2. cirk. milostivý rok ▶ jubilejný rok, obyč. pri príležitosti výročia nejakej významnej udalosti, s ktorým sa spájajú zvláštne odpustky, milosti, privilégiá určené pápežom, svätý rok 3. často iron. ▶ svedčiaci o zhovievavom, láskavom, občas mierne nadradenom správaní, blahosklonný: všetci čakajú na tvoj m. súhlas; Milostivým gestom naznačil, že audiencia je skončená. [Ľ. Zúbek]; Ale milostivá slečna je lenivá. [Vč 1982] 4. ▶ v úctivom a zdvorilom oslovení (obyč. vyššie postavených osôb): m. pán; milostivá pani; m. kráľ; Milostivá slečna, sem si hačkajte, hneď to bude. [R. Lichnerová]; Nie vy ste jej ublížili, najmilostivejší pán, ale tieto múry. Zima je v nich, preto pani prechladla. [A. Habovštiak] 5. ▶ (obyč. o veciach, javoch) prinášajúci úľavu, odpočinok, zmiernenie ťažkostí, bolestí a pod., milosrdný: osud bude k nám m.; tohtoročná mierna zima bola k zveri oveľa milostivejšia; Takto sa zhrýza Mária celučké odpoludnie, až do tmy, kým ju nepremôže milostivý spánok. [I. Habaj]; Je už preč milostivý sneh, keď všetko vyzeralo čisté. [J. Zambor] ◘ fraz. Bože milostivý! a) povzdych v trápení, v bolesti, pri veľkom pohnutí b) vyjadrenie údivu; nech ti/mu je Boh milostivý al. nech sú mi/mu nebesá milostivé! vyjadrenie obavy
láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup
milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom • blahosklonný • blahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpustenia • dobrý • láskavý • kniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednych • zhovievavý • tolerantný • kniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní
2. hist. v oslovení al. pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby… • ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvo • vážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená pani • milý • milovaný • drahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia
milostivý, 2. st. -ejší príd.
1. prejavujúci priazeň niekomu nižšie postavenému, dobrotivý, láskavý, blahosklonný: Či sú (paničky) milostivé k slúžkam? (Ondr.) Pred náš súd prídeš, a potom buď ti sám pán boh milostivý! (Kal.)
2. zastar. v oslovení osôb vyššie postavených: m. kráľ, m-é panstvo; m-á slečna; m-á pani, milostivá oslovenie vydatej ženy v mestskej buržoáznej spoločnosti;
milostivo prísl. k 1: m. odpustiť, dopriať niekomu niečo;
milostivosť, -ti ž. zried. blahosklonnosť
milostivý príd. 1. dobrotivý, láskavý: Kebi sťe boli takí milostiví a urobeli to pre neho! (Val. Belá PDZ) 2. zastar. v oslovení osôb vyššie postavených: Ja dám proseť milosťivú grófku, abi sa ňehňevala (Žarnovica NB)
milostivý príd 1. prejavujúci priazeň niekomu (obyč. nižšie postavenému), dobrotivý, láskavý, blahosklonný: vrozeny pane k nam milostiwy (VARÍN 1485 SČL); Bože Otče, bud milostiw mne hrisnemu hrissnikowi (TC 1631); za milostive prosime vyslyšeni (PÚCHOV 1742 LP); psota nas nuti k temu, abi sme s milostiwim dowolenim snopek na chleb mohli wzat (HRANOVNICA 1795) L. v oslovení al. označení vyššie postavených osôb: diekugemy panu nassemu milostiwemu (VARÍN 1485 SČL); s tej pričiny milostive kniže jsme vyhledavali a suplikovali, aby nam zarmucenym ochrana se stala (DRIENČANY 1683 LP); my wsseckich kraginach nasseg milostiweg panj kralowneg a cisarowneg Marie Theresiae w každu nedelu za odwratienj pomstj božskeg se modlime (KT 1753) 2. pôvabný, ľúbezný, milý, láskavý: amabilis: milostiwý, ljbezný (WU 1750); odekry twogu prede mnu milostiwu nachilnost (SNS 1786); -e prísl k 1: prosyme ponizene na nassy wernost pohledety mylostywe (SEBESLAVCE 1614); za kteru graciu nech sam Buh rači milostive pozehnati (UHROVEC 1778 LP); prečo ga tak milosťiwe zacházím ze satanmi? (BR 1785); -osť ž: dobrotivosť, láskavosť, blahosklonnosť: ženy vkazugy milostiwost skrze dobre skutky (BAg 1585); Bože, yak welká gest milostiwost twá (CC 1655)