milostivá -vej pl. N -vé G -vých ž.
milostivá -vej pl. N -vé G -vých ž. 1. hovor. zastar. ▶ úctivé a zdvorilé pomenovanie al. oslovenie (vydatej) ženy, milostivá pani: Želám vám príjemný zvyšok dňa, m.; Vilu som mal síce ukázať vašej milostivej, nie vám. [E. B. Štefan]; Ak sa milostivá uspokojí s mojou spoločnosťou, prosím. Rád [ju odveziem]. [Ľ. Smrčok] 2. hovor. iron. ▶ osoba ženského pohlavia vôbec, často s povýšeneckým správaním, milostivá pani; syn. milosťpani: m. si zaumienila doštudovať; keď m. zavolá, tak odbehneš k nej; Milostivá bola presvedčená, že ona má vždy pravdu a celý svet musí plniť jej priania. [M. Macháčková]