milosrdný príd. prejavujúci súcit, zľutovanie, súcitný: m. sudca, byť m., mať m-é srdce; m-í bratia rehoľa venujúca sa službe chorým; m-é sestry rehoľníčky s ošetrovateľskou službou;
pren. m-á tma;
milosrdne prísl.;
milosrdenstvo -a s.
1. súcit, zľutovanie: prejavovať m.
2. milosrdný skutok: konať m.
milosrdenstvo -va s.
milosrdenstvo -va -tiev s. i náb. 1. iba sg. ▶ prejav al. pocit účasti, pochopenia, lásky, súcitu k iným ľuďom, obyč. trpiacim, biednym, súcitná láska: samaritánske m.; nesmierne, nekonečné Božie m.; skutky duchovného a telesného milosrdenstva; byť odkázaný na m. cudzích; prejavovať m.; šíriť m.; bola stelesnením dobroty a milosrdenstva; prichýlila sirotu z milosrdenstva; Bol to výkrik, či si to ľudia chceli uvedomiť alebo nie, celkom nešťastného ľudského srdca, ktoré prosí o milosrdenstvo, pochopenie a zhovievavosť. [L. Ballek] □ mať s niekým milosrdenstvo (o Bohu) zľutovať sa, zmilovať sa nad niekým 2. ▶ milosrdný, šľachetný skutok vykonaný zo súcitu (s trpiacim): konať m.; ďakovať za všetky Božie milosrdenstvá; dobrovoľné a charitatívne aktivity založené na kresťanských milosrdenstvách ◘ fraz. bez milosrdenstva [trestať] neľútostne, nemilosrdne; pre Božie milosrdenstvo al. pre milosrdenstvo Božie [ťa prosím] výraz naliehavej prosby al. beznádeje a zúfalstva
milosrdenstvo p. súcit
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
milosrdenstvo, -a str.
1. súcit s trpiacim, biednym; zľutovanie, zmilovanie: pomáhať niekomu z m-a; mať k niekomu, s niekým m. zľutovať sa, zmilovať sa; byť bez m-a nemilosrdný; bez m-a (napr. zabiť) neľútostne; hovor. expr. pre božie m., pre m. božie výraz krajného zúfalstva al. úpenlivej prosby;
2. skutok vykonaný zo súcitu s trpiacim: konať m., preukázať niekomu m.
milosrdenstvo s. súcit, zľutovanie; milosrdný skutok: Spravíl si milosrdenstvo, koj si dal žobrákovi (Kameňany REV) F. pre milosrdenstvo božé ta prosím! (Val. Belá PDZ) - veľmi ťa prosím
milosrdenstvo [-s(e)rd-; -o, -í] s 1. súcit s trpiacim, biednym; zľutovanie, zmilovanie: žadame skrze milost a milosrdenstwi twe, aby gsy racžil na toto detlatko wzhliednúti (BAg 1585); Vaša Osvicenost na svojich poddanych milosrdenstvi nemela (NEMŠOVÁ 1721 LP); prestupnici bes wsseho milosrdenstwy magu se trestaty (KLÁŠTOR p. Z. 1722) neľútostne; do ocovskeho milosrdenstvi sa poručame (BREZINY 1771 LP) do priazne; pro milosrdenstvi boži, k milostivym noham padajice duverne prosime, aby nam nejmilostivejši pan naš v nasledujicich obtiženostech ku žadostive pomoci prispeti račili (V. ŠARIŠ 1773 LP) prejav krajného zúfalstva, úpenlivej prosby: v našich neduležitostech k Jejich Osvicenej Excelencii k noham ponižene padajice prosime, aby Jejich Velkomožna Excelencia okem milosrdenstvi zhlednut na nas mizernych ubohych račila (ZÁKAMENNÉ 1776 LP) láskavo, blahosklonne; ponižene se utikame pod kridla milosrdenstvi slavnej stolici (LENARTOV 1784 LP) 2. skutok (vy)konaný zo súcitu s trpiacim: chudi lide prosime velice, že by ste račili nad nami milosrdenstvi učiniti (BOJNÁ 1564 LP); žadne miloserdenstwi nam od slavnej stolici neprokazuje se (POLOMA 17. st LP); miloserdensztvo mojo robim z tima, chtoré mnye lyúbjá (MCa 1750)