milosťpani G, D a L -nej A -niu I -ňou pl. N -nie G -ní D -niam L -niach ž. 1. hovor. ▶ (v minulosti) žena vyššieho spoločenského postavenia; žena prijímajúca niekoho do zamestnania, zamestnávateľka (často v oslovení), milostivá pani: slúžiť u milosťpanej; kúpeľ je pripravený, m.; čo si oblečiete dnes večer, m.? Zavolaj milosťpaniu, Mara! [S. Rakús]; Milosťpani naozaj hovorili, že som šikovná a že ma vezmú za kuchárku. [K. Lazarová]
2. hovor. zastaráv. ▶ úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani, pani: m., sem si sadnite; zajtra príďte aj s milosťpaňou; Ide panička so psom na prechádzku, on ju zastaví: milosťpani, vykúpem vám toho punťa. [Ľ. Jurík]; Dobre, pani... Hovorí sa milosťpani, pán čatník. A milosťpaniam sa bozká ruka. [L. Ťažký]; Nech sa páči ďalej, milosťpanie, už sa neviem dočkať, aby som vás mohol obslúžiť. [L. Ballek]
3. hovor. iron. ▶ osoba ženského pohlavia vôbec, často s povýšeneckým správaním: pozrime sa, aká je z nej m.; milosťpanej sa zažiadala sloboda; nosí sa ako m. je pyšná, namyslená; Má byť materi za čo vďačná, veď jej odchovala synáčika, zatiaľ čo milosťpani vysedávala s priateľkami po kaviarňach. [A. Baláž]; Zbieram papiere pri kontajneri, čo uráči rozsypať hociktorá milosťpani. [P. Sabolová]
▷ milosťpanička -ky -čiek ž. zdrob. expr., často iron.: rozmary milosťpaničky; Robí si nádeje, že zarobí zopár korún, no tie milosťpaničky si nosia balíky a kufre samy. [Ľ. Zelienka]