Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

milícia -ie ž.

1. (prv) ľudové m-ie ozbrojená organizácia pôsobiaca v podnikoch pod vedením komunistickej strany

2. zbor bezpečnosti (napr. v býv. ZSSR)

milícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

milícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ (v niektorých štátoch) orgány vnútornej bezpečnosti, polícia: veliteľ milície; zásah milície; zavolať milíciu; demonštrantov rozohnala m.; výtržníka odviezli na milíciu; na milícii prihliadli na jej nešťastie
2. ▶ (v krajinách bez stáleho vojska) vojenská organizácia ozbrojených občanov na obranu štátu, domobrana; dobrovoľnícke vojenské útvary (počas niektorých vojen): španielska m.; občianske milície; systém milícií vo Švajčiarsku; vojenské cvičenia milície; povinnosť slúžiť v milíciách; formovať oddiely milície
3. ▶ (prv) dobrovoľné ozbrojené poriadkovo-bezpečnostné orgány v bývalom Československu: oddiely milície vykonávali strážnu službu, kontrolovali osoby; závodné milície strážili závody pred sabotážou □ Ľudové milície (v r. 1948 – 1989) ozbrojené jednotky robotníckej triedy podliehajúce priamo vedeniu Komunistickej strany Československa a slúžiace na ochranu robotníckej moci, na obranu diktatúry proletariátu a socialistického zriadenia, skr. ĽM

milícia -ie ž. ‹l›

1. (v r. 1948 – 1989) ozbrojená paravojenská organizácia Komunistickej strany Československa na pracoviskách: zrušenie ľudových milícií

2. (v bývalom ZSSR aj inde) bezpečnostný zbor

3. domobrana;

miličný príd.: m. systém

milícia, -ie ž. vyzbrojené oddiely občanov: Ľudové m-ie (skrat. ĽM); Národná m.; robotnícka m.;

miličný príd.: m-á vojenská sústava bez povinnej vojenskej služby

milícia ž lat vojsko: wezme giž konjkú aneb rytjrú, gednym slowem nazýwa se tato miljcya spáhy a tito zase z seymú a z cymaryotú záležj. Spáhú gest 12 tisýc mužú (v Turecku) (StN 1786)