mikrofón -u m. menič mechanických kmitov membrány na elektrické (použ. na prenášanie zvuku): rozhlasový, telefónny m;
mikrofónový príd.
mikrofón -nu pl. N -ny m.
mikrofón -nu pl. N -ny m. ⟨gr.⟩ i eltech. ▶ elektroakustické zariadenie meniace akustickú energiu na elektrický signál: telefónny, rozhlasový m.; mikroelektronický, páskový, kondenzátorový m.; prehrávač so zabudovaným mikrofónom; mobil s bezdrôtovým mikrofónom; stojan na m.; zapnúť, vypnúť mikrofóny; hovoriť, spievať do mikrofónu; pristúpiť k mikrofónu; stáť pred mikrofónom hovoriť, rečniť; postaviť sa, predstúpiť pred m. mať v úmysle niečo povedať al. rečniť; pri mikrofóne sa vystriedali všetci rečníci; citlivý m. zachytil každé slovo; Zapne miestny rozhlas, počká, kým sa aparatúra rozohreje, poklepká hánkou na sitko mikrofónu. [Ľ. Feldek]; Žena držala v ruke malý mikrofón s logom svojho média. [M. Hvorecký] ▷ mikrofónik, mikrofónček -ka pl. N -ky m. zdrob.: citlivý m.; malý m.; mikrofóniky pripnuté na odev; šepkala čosi do mikrofónika; Aby mi tu telefón necengal, pre istotu odkrútim mikrofónik a reproduktor. [I. Kadlečík]; Za rámom [obrazu] boli ukryté dva úhľadné miniatúrne mikrofónčeky. [P. Karvaš]
mikrofón -u m. ‹g› eltech. elektroakustický menič, zariadenie sprostredkujúce prenos zvuku premenou mechanických kmitov na elektrické: telefónny, rozhlasový m.;
mikrofónny, mikrofónový príd.: m. zosilňovač; m-ny jav mikrofonickosť
mikrofón, -u m. el. tech. prístroj sprostredkujúci prenášanie zvukov pomocou elektromagnetických vĺn: rozhlasový, telefónny m.; uhlíkový, kondenzátorový, kryštalický m.; hovoriť, spievať do m-u pre rozhlasové vysielanie;
mikrofónový príd.: m-á vložka, m-é puzdro