miestodržiteľ -a mn. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislej krajine;
miestodržiteľský príd.
miestodržiteľský -ká -ké príd.
miestodržiteľský -ká -ké príd. hist. 1. ▶ súvisiaci s miestodržiteľom, zástupcom panovníka na dobytom území al. v závislej krajine, súvisiaci s miestodržiteľstvom: m. úrad 2. ▶ súvisiaci s miestodržiteľstvom, najvyšším úradom štátnej správy v Uhorsku; patriaci miestodržiteľstvu, miestodržiteľovi: m. radca; m. palác; kráľovská miestodržiteľská rada zastupujúca výkon panovníckej moci v jeho neprítomnosti; v každom dištrikte sa zriadilo miestodržiteľské oddelenie
miestodržiteľ, -a, mn. č. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislých krajinách: kráľovský, ríšsky m.;
miestodržiteľský príd.: m. palác; m-á rada poradný sbor miestodržiteľa;
miestodržiteľstvo, -a str. miestodržiteľský úrad, jeho budova