miestodržiteľ -a mn. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislej krajine;
miestodržiteľský príd.
miestodržiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
miestodržiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. hist. ▶ zástupca panovníka na dobytom území al. v závislej krajine, hlavný správca: vojenský, cisársky m.; arménsky kráľovský m. v Sýrii; rímski miestodržitelia v Macedónii; sídlo, palác miestodržiteľa; oblasť spravovaná miestodržiteľom; vymenovať miestodržiteľov; prechýlené ↗ miestodržiteľka
miestodržiteľ, -a, mn. č. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislých krajinách: kráľovský, ríšsky m.;
miestodržiteľský príd.: m. palác; m-á rada poradný sbor miestodržiteľa;
miestodržiteľstvo, -a str. miestodržiteľský úrad, jeho budova