mech -a m.
1. vrece: plný m. zemiakov
2. obyč. mn. mechanizmus na vháňanie vzduchu do ohňa al. do píšťal hud. nástrojov: kováčske m-y
● expr.: fučať ako m. hlasno dýchať; (nie je) m-om udretý (nie je) sprostý;
miešok -ška m. zdrob. k 1: anat. vlasový m.; zool. jedový m.
miešok -ška pl. N -šky m. (i zdrob.)
mech mecha pl. N mechy m. 1. ▶ obdĺžnikový obal s otvorom vo vrchnej časti slúžiaci na prenášanie al. uskladňovanie sypkého, kusového materiálu al. tekutín, vrece; jeho obsah: plátenný, papierový m.; m. na múku; plný m. kukurice, cibule, ovsa; očistili pol mecha zemiakov; piť vodu z kožených mechov; jej telo pripomínalo spľasnutý m.; mal brucho ako ozrutný m.; Potom som mu priniesla na plť mech s červeným vínom, druhý s vodou a tretí s jedlom. [J. Lenčo]; Ten musí mať mechúr ako vínny mech, ani raz nezašiel pod cieničku. [Š. Žáry]; A to boli orechy, bolo ich tam dva mechy. [detská pieseň] □ boxerský mech kožené obdĺžnikové vrece naplnené vrecovinou, určené na trénovanie boxerov, boxovacie vrece 2. obyč. pl. mechy ▶ mechanizmus na vháňanie vzduchového prúdu do ohňa al. do píšťal hudobných nástrojov: ručný, dvojitý m.; kováčske mechy; organové mechy; ťahať, dúchať mechy; Ježibaba schytila gajdy, kožený mech vtisla pod pazuchu a do úst vložila piskor. [A. Habovštiak] ◘ fraz. fučať ako kováčsky mech/kováčske mechy byť veľmi zadychčaný, hlasno dýchať (po námahe, behu a pod.); expr. byť mechom udretý byť hlúpy; dúchať s niekým do jedného/do toho istého mecha mať s niekým spoločné, rovnaké (obyč. nedobré) zámery, spolupracovať, byť s niekým dorozumený; mať dobré mechy mať silné pľúca; expr. prázdny mech hlupák ▷ zdrob. ↗ miešok
miešok -ška pl. N -šky m. 1. zdrob. ▶ malý mech, vrecko, vrecúško; jeho obsah: m. s vápnom; v ruke nesie m. s fazuľou; Dávno zvlhla v miešku soľ. [Š. Žáry]; Nešiel by si mi kúpiť pol mieška tekvicových semienok? [M. Zelinka] 2. ▶ vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky: plátenný, kožený, hodvábny m.; m. na tabak, s tabakom 3. anat. ▶ kožný vak mužských pohlavných orgánov, v ktorom sú uložené semenníky, nadsemenníky a začiatok semenovodu: ľavá, pravá polovica mieška; nadmerné zväčšenie mieška 4. anat., biol. ▶ mechúrikovitý útvar, vačok: vlasový m.; vývin zárodočného mieška pri krytosemenných rastlinách 5. bot. ▶ dužinatý obal semena niektorých rastlín: dozreté semeno tisu je uložené v červenom miešku; vtáky požierajú sladkasté miešky
miešok p. vrecko 1
vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukru • mešec • miešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabak • hovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarnicle • subšt.: sáčik • sáčok
2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačku • expr. kešeňa
3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsu • vačok: vačky pod očami
mech1, -a m. vrece: kožený, plátený m.; m. na vodu; kukuričný m. s kukuricou al. na kukuricu; pren. m. múky, orechov množstvo, ktoré sa vmestí do mecha; pren. expr. m. peňazí mnoho
● chodiť ako m. a) pyšne, naduto, b) nahnevane; prázdny m. o hlupákovi; expr. m-om udretý hlúpy, sprostý;
miešok, -ška m. zdrob. expr. vrecúško: plátený, kožený, papierový m.; zool. jedový m. s jedom (u hadov, pavúkov); anat. vlasový m. kde je uložený korienok vlasu
● hovor. žart. mať plač a smiech v jednom m-u o človeku, ktorý rýchle mení nálady (obyč. o dieťati)
miešok p. mech1
miešok m. 1. zdrob. expr. menšie vrece všeobecne: Cetka ňesli štiri mieški muki (Chrasť n. Horn. SNV) L. mlinovie mieški (Rat. Zdychava RS) - vrecia na múku 2. obyč. plátené vrecko, ktoré sa používa na rozličné účely: Viláu̯a sem ohrátú kišku do míška a míšek sa mi rostrheu̯ (Turá Lúka MYJ); Každí chlapedz nosil miéšeg z gombíkmi (Bošáca TRČ); To śe prevarilo a vecka zľaľi do takoho miška, tak śe fajňe visciskalo (Vran. Dlhé VRN) 3. plátená kapsa: Moc sme teho nemívali v míšku, ket sme pásavali (Jablonové MAL); miéšek (Bošáca TRČ) 4. vrecko so zvončekom na vyberanie milodarov v kostole: Nemám ani halír drobní, čo dán f kostole do míška?! (Vištuk MOD); Pririchtuj sebe drobné do míška (Torysa SAB); míšek (Hlboké SEN) 5. čiast. gem a záh vrecko na odeve: Vom ruki z miaškó! (Nandraž REV); Aj míški zme tam fšívali (Kunov SEN); Na boku je míšek (Hlboké SEN) 6. močový mechúr: Taki mal puľni mišek, že ket ho rozrezaľi, aš śe čudovaľi (Závadka SAB); miešoček m. zdrob. k 2 - 4: Ráno našla na její posteli hodní miešeček peňes (Jablonové MAL); A toto co ostalo u hordovoch, toto droždže, me davaľi do mišočkoch (V. Kazimír TRB); miešeček (Brodské SKA, Štefanov SEN)
miešok [mie-, mé-, mí-; -ok, -ek] m 1. vrecko na rozlič. účely, meštek: y w ssiti y w ssirokosti y w dlužy bil takowj missek gako ten, w kterem se podhodiene penize nassly (SKALICA 1676); hotovich penazj: mariassou w gednom miessku fl 360, 50 (JELŠAVA 1719); zustawa w twogem messku negaki halier (MS 1758); pasceolus: mjssek peňezny (KS 1763); tito wecy wssecky magu sa do gedneho miesska pomiessat a položit miessek do hrnca čisteho (LR7 18. st); bezowy kwet w messku zassiti do suda wpust (NN 18. st) F. mnohý chudobným se činj, ač syc méssek gináč mjni (SiN 1678) bohatí často nepriznávajú svoje bohatstvo 2. blanovitý vak s rozličnými funkciami v tele organizmov: w těle sau kuže z blánkámj, masso z mysskámj, žyly, chrustačky, kostj a wnjtrnosti (OP 1685) 3. mechanizmus na vháňanie vzduchu do ohňa: wezmy soli 2 tb, polož na tu materygj a priduchug miesskem (OCh 17. st); miešoček [-še-] dem k 1: zmierkowal sem negaki messeczek (SKALICA 1676); žebrák má 8 malých mjssečkúw (LU 1775)