Slovenské slovníky

miešaný -ná -né príd. 1. ▶ zhotovený, vzniknutý al. pripravený zmiešaním niekoľkých tekutých al. sypkých látok: miešané hnojivá; miešané korenie; miešaná omietka; osviežujúce miešané nápoje
2. ▶ zložený z rôznorodých prvkov, jedincov, rozmanitý, rozličný, pestrý: miešaná koreňová zelenina; m. šalát; m. kompót; miešané lesné porasty s inými druhmi drevín, op. čisté; obyvateľstvo je miešané, viacetnické; Našiel som hneď skraja, ešte v miešanom lese, tri dubáčiky. [V. Mináč] □ hud. miešaný zbor zložený zo ženských a mužských hlasov (soprán, alt, tenor, bas); cirk. miešané manželstvo zväzok medzi dvoma pokrstenými osobami, z ktorých je jedna katolícka a druhá iná kresťanská
3. šport. ▶ zložený zo športovcov oboch pohlaví: miešaná dvojica; miešaná štvorhra (v tenise) súťaž dvojíc muž a žena; miešaná štafeta v biatlone; volejbalový turnaj miešaných družstiev
4. ▶ (o zvieratách) ktorý pochádza z rozličných druhov, plemien, krížený: miešané plemeno lipického koňa
▷ ↗ i miešať

miešať sa -ša sa -šajú sa -šaj sa! -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa nedok. 1. (do čoho, do koho; komu do čoho; medzi koho) ▶ aktívne do niečoho zasahovať, obyč. rečami, pripomienkami, radami a pod., a vnucovať pritom svoj názor, starať sa, starieť sa: m. sa do cudzích vecí; m. sa do rozhovoru; m. sa niekomu do súkromia; ja sa do toho nebudem m.; cítil, že sa nesmie medzi nich m.; do všetkého sa mieša; nemiešaj sa zbytočne do nich!; miešal sa nám do hry; Šofér sa s kýmsi vadil a aj ostatní ľudia sa miešali do hádky. [A. P. Mráz]; Akým právom sem vstúpilo [to dievča] a akým právom sa mieša medzi ňu a jej syna? [E. Farkašová]
2. (s čím; ø) ▶ prechádzať jeden do druhého, navzájom sa prestupovať, spájať sa, zlievať sa, prelínať sa: v texte sa mieša vážne so smiešnym; láska sa mieša s nenávisťou; moje obavy sa miešajú s radosťou a nedočkavosťou; na tomto území sa miešajú rôzne vplyvy, náboženstvá; v jej pohľade sa miešal súcit s pohŕdaním; zvuk zvonov sa miešal s kvílením vetra; Hlas starej mamy sa miešal s tikaním nástenných hodín. [D. Dušek]; Vo vzduchu sa miešal zvírený prach a pach z kuchyne. [M. Hvorecký]
3. ▶ dopúšťať sa (nevedome) chýb, nesprávnych úsudkov, prejavovať zmätok, pliesť sa: myšlienky sa mu už miešajú; Najprv sa mi všetko mieša v hlave bez ladu a skladu. [L. Mináčová]
◘ fraz. miešať sa niekomu do remesla/do kšeftu a) rušivo zasahovať do cudzích záležitostí, často bez náležitých vedomostí al. skúseností b) konkurovať niekomu
▷ dok. k 1 ↗ zamiešať sa, k 2 ↗ zmiešať sa, k 3 ↗ pomiešať sa

miešať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo (čím; v čom)) ▶ robiť krúživé pohyby niečím v tekutej, riedkej al. sypkej látke, premiešavať: m. omáčku, kašu; m. lekvár vareškou; nervózne mieša lyžičkou v šálke; žena miešala večeru, aby neprihorela; chlapi miešali v kotlíku guláš; Kým miešal kávu, vrhol letmý pohľad na prvú stránku novín. [E. B. Štefan]
2. (čo; čo s čím; čo do čoho) ▶ spájať rozličné látky liatím al. sypaním tak, aby utvorili jednoliatu zmes, zmiešavať; takýmto spôsobom získavať novú látku: m. betónovú zmes; m. maltu pripravovať ju z rozličných zložiek, z vápna, vody, cementu, piesku a pod.; m. hlinu s vodou; m. tvaroh s cukrom; m. nápoje pripravovať ich zmiešaním niekoľkých druhov liehovín, ovocných štiav, cukru, ľadu, citróna a pod.; káva je horká, preto ju mieša s mliekom; miešal farbu s fermežou; ventil na regulovanie a miešanie teplej a studenej vody; štrk miešaný s cementom sa používal aj na murovanie; Krmivo miešal podľa receptu a ten neprezradil ani mne. [K. Jarunková]; V prístavných krčmách miešali do vína výťažok akejsi neznámej rastliny. [V. Krupa]
3. (čo; čo s čím) ▶ nesúrodo spájať, meniť fakty tak, že sa stávajú nejasnými, nezrozumiteľnými, pliesť: m. jazyky; m. reálne fakty s výmyslami; pletie, mieša si pojmy; Ale ty vieš človeku rozum miešať! [V. Šikula]
4. kart. (čo; ø) ▶ meniť poradie kariet po predchádzajúcej hre al. na začiatku každej hry, premiešavať: m. karty ↗ i fraz.; kto mieša?
5. hovor. (koho do čoho) ▶ zaťahovať, vťahovať niekoho obyč. do nejakej situácie, problému a pod.: nechceli nás do toho m.; a čože ma miešate do vašich sporov?; Pekné je to. Len ste do toho večne miešali pánbožka. [D. Tatarka]; Mamička, čo do toho miešaš Paľa? Stokrát si to rozmyslím, kým sa zaňho vydám. [Ľ. Smrčok]
6. publ. (čo) ▶ meniť usporiadanie, zoskupenie niečoho al. niekoho, preskupovať: m. poradie na čele tabuľky; keď sa nedarí, tréner často mieša zostavu
7. šport. (čo) miešať puk, loptičku ▶ prehadzovať si puk, loptičku z jednej strany hokejky na druhú (napr. v hokeji, florbale): miešal puk za bránkou; Múdro číta hru, dobre mieša puk a presne prihráva. [Sme 2004]
8. (čo (s čím)) ▶ spájať pri rozmnožovaní zvieratá nerovnakých plemien, krížiť, páriť: miešanie dvoch čistých plemien; šľachtiť dostihové kone miešaním
◘ fraz. miešať jablká s hruškami al. miešať hrušky s jablkami a) porovnávať neporovnateľné b) spájať navzájom nesúvisiace veci, javy; miešať karty a) komplikovať situáciu b) kaziť niekomu plány
▷ dok. k 1, 4 – 6, 8 ↗ zamiešať, k 2 ↗ zmiešať, k 3 ↗ pomiešať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražou • biol. hybridovať (o rastlinách) • miešať • páriť (o živočíchoch)

2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovať • mariť • ničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plány • rušiť • narúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka

miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa

miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes • zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumom • mixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťa • vymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do torty • miesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cesto • trieť: trieť maslo s cukrom • tech. hniesť: remeselník hnetie hlinu • kuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepku • primiešavať • vmiešavať • zamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do malty • trepať • šľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukrom • nár. grieždiť: grieždili sneh so zemou • nár. expr. trbúľať

2. p. pliesť 4 3. porov. zapliesť 3

pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča • zauzľovať sa • chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia • miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú • motať sa • mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa • zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • byť v ceste • stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • expr.: plantať sa • pľantať sa • motkať sa • pantať sa • tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

3. robiť chyby • mýliť sa • byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní • dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu • miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl • zdať sa • vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

5. p. starieť sa 6. p. snívať sa

pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať

prelínať sa kniž. prechádzať jeden do druhého, navzájom do seba zapadať: tma sa prelína so svetlom • prestupovať (čo): horninu prestupujú vzácne odrody kremeňa • prepletať sa • preplietať sa: hlasy sa prepl(i)etajú, prelínajú s hudbou • miešať sa: zvuky sa navzájom miešajú

starieť sa zaujímať sa o niekoho, niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo • starať sa • miešať sa • expr. pliesť sa: starie sa, mieša sa do cudzích, rodinných záležitostí; Nestarajte sa, nepleťte sa do nás! • zasahovať: rád by do všetkého zasahoval • hovor. expr. fušovať • fraz. expr. fušovať do remesla: do všetkého chce fušovať • subšt. kafrať: do všetkého kafre

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

miešať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) krúživým pohybom (obyč. pomocou nejakého predmetu) uvádzať do pohybu nejakú sypkú, tekutú al. tvárlivú látku: m. kašu, m. čaj lyžičkou; pren. m. karty preskupovať;

2. (čo s čím, čo do čoho) liatím al. sypaním spájať rozličné látky: m. kávu s mliekom, m. vodu do vína; pren. m. veľa cudzích slov do svojej reči upotrebovať;

3. odb. (čo) robiť, dorábať, zhotovovať, získavať novú látku spájaním rozličných látok: kuch. m. cesto; stav. m. maltu; výtv. m. farby; chem. m. jedy; farm. m. lieky;

4. hovor. (koho do čoho) zaťahovať, vťahovať, zapletať (obyč. v zápornom imperatíve): Mňa do toho nemiešajte! nechcem s tým mať nič spoločné;

dok. k 1, 2, 4 pomiešať i zamiešať;

k 3 vymiešať (kuch. napr. cesto, krém) i namiešať;

k 2 zmiešať

|| miešať sa

1. (s čím) spájať sa, zlievať sa, navzájom sa prenikať, tvoriť miešaninu: Žltá farba s modrou sa mieša na zelenú. — S hudbou sa mieša pokrik veselý. (Sládk.)

2. (do čoho) starieť sa, pliesť sa: m. sa do cudzích vecí; hovor. žart. m. sa do niečoho ako varecha do kaše dotieravo sa starať o cudzie veci; m. sa niekomu do reči prerušovať ho v reči, skákať do reči;

dok. k 1 zmiešať sa i pomiešať sa;

k 2 zamiešať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

miešať nedok.
1. csl krúživo niečím pohybovať v tekutej al. sypkej látke: Šichňíg mieša maltu varacou (Návojovce TOP); Kedz je väjší kotel, tak sa musí lekvar furd miešac, na to sú také dúhé vareki (Súľov BYT); Ľekvar treba furt poriadňe mišac (Brezina TRB)
2. csl spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes: Seno miaša̋mo zo slamó (Revúca); Buravuo je takuo, čo zme i bielo miešali. Bielo s čiernim (Vrbie RUŽ); Kej zme nemali tolko žita, jačmen zme miešali (Beluša ILA); Do makovňikoh mišame i jabluka pomedzi mak (Brezina TRB)
3. meniť poradie, premiešavať: míšat karti (Lukáčovce HLO)
4. zaťahovať, zapletať: I mojho ňebohieho oca tam ešťe miešali (Kvačany LM)

miešať sa nedok. zasahovať, starieť sa, pliesť sa: Svekruša sa furd míšali medzi nás, preto zme išli preč (Vištuk MOD); Do šetkého sa miéšá (Bošáca TRČ); Nemišaj śe medži ňich! (Bzenov PRE)
F. mieša sa do šetkého jak taká varaca (V. Maňa VRB) - do všetkého sa zastarie; ďe sa domáci psi trhajú, ňäch sa druhí ňemiešajú (Krivá DK) - netreba sa miešať do rodinných sporov al. hádok; ňemiešaj še medzi otrubi, bo ce śviňe zožeru (Markušovce SNV) - nepleť sa do cudzích záležitostí, lebo zle dopadneš

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

miešať [mie-, mí-] ndk
1. čo uvádzať do krúživého pohybu, premiešavať niečo: wapno myessal (MOŠOVCE 1563); tudiculo: myssám w hrnci (KS 1763); dobre se swiňe krmga z muku owsenu, lepssj ale zawzdy hospodár čini, kdis gjm sprwoti krumple missa warene (PR 18. st)
F. tato secta (kalvíni) tak gest plodna, že w geden rok pet aneb ssest hlaw splodila: cžtwrty promenil poradek slow tichto, paty prekladal rozlične rečy teto, ssesty slowa tato gako kostky prehazuge, sedmy snad se gesste narodj a bude myssati karti; každy chce nad Krystem mistrom byti (SP 1696) meniť situáciu
2. čo (do čoho), medzi čo premiešavaním zlučovať rozličné látky: hostinssty wodu mezi wino missagj (RW 1702); purgkrabiho powinnost bude, aby magerniczy srwatky do masla nemgessaly (TRENČÍN 1716); log, med a piwo mysseg (RG 18. st);
x. pren kterikoli sektary, kdy len Krista kažj, bar ý bludy miessagj, dobre čiňj, nebo skrze ohen spasenj budu (TP 1691) hlásajú
3. čo s čím zamieňať dva pojmy: kdo chce ve dvore slúžiti, mosí pravdu se lžem také míšat (PCh 1551-52); mestské s cirkevnimi vecámi sa míšajú (BR 1785); -avať frekv k 2: pren reč bívá običajně nakažená, kďiž sa do ňéj všeliké prespolné slova míšávajú (BR 1785) používajú sa; m. sa
1. spájať sa, zlievať sa, navzájom sa prenikať: knjžata, králowské, farizeowé, zakonnjcy a stárssy, onj samy se mezy zastup missagj (SP 1696); wetry wespolek se missagu (SPr 1783); kdiž muž ze ženú sa telesňe míšá (BN 1790) pohlavne sa stýka; ponewadž to Buh prikazal, aby se nečjsty lide prweg nemiessalj z čystymj, dokud ge knez za čystjch neprohlasy (CS 18. st)
2. do čoho zasahovať, pliesť sa do niečoho: nykdy Kochanowczanye do Bradla se nemyssaly (TRENČÍN 1675); aby geden do druheho se nemissal (MP 1718) nestaral sa o veci iného; me nihil interpono: yá seba do toho nemyssám (KS 1763); nemjssegte se do cyzych wěcy (RPM 1795); Mentor mluwil, aniž se Telemach do rečy geho mjssel (PT 1796) neprerušoval ho
3. zhlukovať sa, zhromažďovať sa: aves glomerantur: wtácj spolú se myssagu, zbjragú (KS 1763);

Zvukové nahrávky niektorých slov

miešať:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

a miešajte tridsať sekúnd ≈ et agiter pendant trente secondes
a miešať populácie zvierat ≈ et de mélanger des populations animales
miešajú rôzne typy bionafty ≈ divers types de biodiésel
sa môže miešať aj ≈ peut aussi être pétrie
ty do toho miešaš ≈ tu te mêles de cela
zakázané miešať v podniku ≈ interdit de mélanger dans l'entreprise

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a všetko miešať a ≈ a všecko mísit a
ľuďom miešať Red Bull ≈ lidem míchat Red Bull
Mieša sa mu do ≈ Míchá se mu do
sa často miešajú do ≈ se často vměšují do
sa miešate do mojich ≈ se mícháte do mých
sa, že sa miešame ≈ se, že se zaplétáme
štáty sa často miešajú ≈ státy se často vměšují
zmenkový poriadok a miešam ≈ řád směnečný a míchám
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

miešať s inými liekmi ≈ mixed with other medications
miešať s inými liekmi ≈ mixed with other medicines
miešať s pomarančovým džúsom ≈ mixed with orange juice
miešať s vodou, mliekom ≈ mixed with water, milk
sa mieša do rozhovoru ≈ leaning into the interview
sa miešali s vážnym ≈ mingled with the serious
sa miešali s výkrikmi ≈ mingled with the cries
sa miešať s inými ≈ be mixed with other
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu