metropolita -u m. biskup, kt. stojí na čele cirk. provincie, arcibiskup: m. Slovenska;
metropolitný príd.: m-é sídlo
metropolita -tu pl. N -ti I -tmi m.
metropolita -tu pl. N -ti I -tmi m. ⟨gr.⟩ cirk. 1. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) vysoký cirkevný hodnostár spravujúci cirkevnú provinciu, ktorú tvorí niekoľko biskupstiev, metropolitný arcibiskup: košický m.; sídlo metropolitu; organizácia na čele s biskupmi a metropolitmi; svätú omšu celebroval bratislavský m. 2. ▶ (vo východných katolíckych cirkvách) biskup, ktorému podliehajú viacerí eparchiálni biskupi so svojimi biskupstvami a ktorý stojí na čele jednej cirkvi, arcibiskup: prešovský gréckokatolícky m. 3. ▶ (v pravoslávnych cirkvách) biskup, ktorému podliehajú viacerí eparchiálni biskupi so svojimi biskupstvami; (u nás) najvyšší predstaviteľ miestnej pravoslávnej cirkvi, (v Rusku) titul vyšší ako arcibiskup a podliehajúci vyššiemu hierarchovi, (v Grécku) titul nižší ako arcibiskup: pravoslávny m.; moskovský m.; kyjevskí metropoliti boli formálne podriadení konštantínopolskému patriarchovi
metropolita -u m. ‹g› cirk. arcibiskup v cirkevnej provincii (v gréc. vých. cirkvi)
metropolita, -u m.
1. v katolíckej cirkvi arcibiskup v hlavnom meste cirkevnej provincie;
2. hlava pravoslávnej cirkvi na určitom, obyčajne štátne vymedzenom územnom celku
metropolita m gr cirk arcibiskup: znameňj a ozdobi metropolituw sú plášť a kríž, arcibiskupi od weku VIII všecci metropolité bíwágú nazíwaný (BN 1796)