metodika -y -dík ž.
1. vedný odbor zaoberajúci sa metódou (vyučovania, ved. práce ap.)
2. praktický metodický postup: m. tvorby vedeckých projektov, m. čistenia;
metodický príd.;
metodicky prísl.;
metodickosť -i ž.
metodika [-d-] -ky -dík ž.
metodika [-d-] -ky -dík ž. 1. i ped. ▶ systém metód, ktoré daný odbor, vedná oblasť používa; pedagogická náuka o spôsobe výučby istého učebného predmetu: m. estetickej, hudobnej výchovy; m. tvorby školských vzdelávacích programov pre základné školy; m. mapovania lesných biotopov; m. leteckej fotogrametrie; najnovšie poznatky z metodiky vyučovania matematiky 2. ▶ praktický metodický postup v práci, cieľavedomé uplatňovanie informácií, metód, techník v istej činnosti: m. merania návod na teoretické a praktické postupy nevyhnutné na meranie podľa určenej metódy; m. plánovania; m. transfúzií; m. telesných cvičení; podrobne rozpracovaná m. práce s čitateľmi; m. čistenia repnej šťavy; rozvoj laboratórnych diagnostických metodík v mikrobiológii; pokroky v liečebnej metodike; vypracovať metodiku liečby tuberkulózy
metodika -y ž. ‹g›
1. pracovný postup: m. výskumu
2. náuka o metóde vyučovania: m. slovenčiny
3. náuka o metóde vedeckej práce
metodika, -y, -dík ž.
1. náuka o spôsobe, postupe práce, náuka o metóde: m. vyučovacích predmetov; ped. elementárna, všeobecná, špeciálna m.;
2. praktický postup: m. transfúzie, m. výskumu, m. liečby; m. čistenia repnej šťavy