metodik -a mn. -ci m.
1. odborník v metodike
2. kto uplatňuje metodický postup;
metodička -y -čiek ž.
metodik [-d-] -ka pl. N -ici G -kov m.
metodik [-d-] -ka pl. N -ici G -kov m. 1. ▶ odborník v metodike, systéme pracovných postupov určitého odboru, ktorý riadi a usmerňuje prácu jednotlivcov al. skupín: hlavný m. osvetového strediska; m. krajského pamiatkového úradu; m. pre výchovné poradenstvo; školenie metodikov; pracovať, pôsobiť ako m. futbalového klubu 2. ped. ▶ kto usmerňuje a vzdeláva v istej oblasti, odborník v metodike, systéme metód určitého odboru; (na vysokej škole) učiteľ vyučujúci metodiku, spôsob výučby učebného predmetu: skúsený učiteľ a m.; hlavný m. výučby cudzích jazykov; okresní metodici občianskej výchovy; pedagogická prax študentov sa realizuje podľa pokynov metodika katedry 3. ▶ kto vo svojej práci dôsledne uplatňuje nejakú metódu, systematický postup, systematik: Nič vo svojej reči neuzatvára, naopak, roztvára problém za problémom, čím mýli najmä nás Európanov, zarytých metodikov. [L. Ballek] ▷ metodička -ky -čiek ž.: seminár pre metodičky materských škôl; celoslovenská porada krajských a okresných metodičiek pre školské stravovanie
metodik -a m. (metodička -y ž.) kto uplatňuje metodický postup; odborník v metodike
metodik, -a, mn. č. -ci m.
1. kto sa pri svojej práci dôsledne pridŕža metódy;
2. kto sa zaoberá metodikou;
metodička, -y, -čiek ž.