metóda -dy metód ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ ustálený spôsob istej praktickej al. myšlienkovej činnosti, ktorý umožní dosiahnuť cieľ, vyriešiť nejakú úlohu, problém: pracovná, výchovná, výrobná, kontrolná m.; umelecká, tvorivá m.; nespoľahlivá, osvedčená liečebná m.; netvorivá, neproduktívna m. výskumu, vzdelávania; vyšetrovacia m. vnútorných orgánov; moderné metódy riadenia; netradičné metódy práce s mládežou; osvojiť si, hľadať vhodné metódy; zaviesť novú metódu; m. sa rýchlo ujala, zaužívala
2. ▶ premyslené konanie na dosiahnutie niečoho, spôsob, postup: nepomáhali žiadne presvedčovacie metódy; museli zmeniť doterajšie donucovacie metódy; skúšal, používal oveľa rafinovanejšie metódy zvádzania, zastrašovania; Čuš! Mám svoju metódu, každý musí mať svoju metódu, taktiku. [L. Ťažký]; Do všetkého bude pchať nos a zavádzať svoje metódy. [H. Dvořáková]
3. odb. ▶ vedecký, zámerný a systematický postup, ktorým sa získavajú, klasifikujú a vysvetľujú nové vedecké poznatky o skúmaných javoch a predmetoch: syntetická m. založená na syntéze, zovšeobecnení; analytická m. založená na rozklade celku na jednotlivé časti; deduktívna m. založená na dedukcii, odvodzovaní jednotlivých prípadov zo všeobecných poznatkov; deskriptívna m. založená na opise sledovaného javu; experimentálna m. založená na opakovateľnom a overiteľnom experimente; postupovať vylučovacou, porovnávacou metódou; objekty pozorované modernými astrofyzikálnymi metódami; získané údaje sa spracúvajú štatistickými metódami