metál -a L -i mn. -e m. hovor. obyč. expr. vyznamenanie, medaila: zlatý m., dostať m.
metál -lu/-la L -li pl. N -le/-ly m.
metál -la/-lu L -li pl. N -le/-ly m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ hovor. expr. ▶ plochý kovový predmet razený al. odlievaný na počesť niekoho al. udeľovaný ako prejav verejného ocenenia zásluh al. vynikajúcich činov, vyznamenanie, medaila: vojenské metále; odovzdávanie metálov; dostať m.; udeľovať metále; vojak ovešaný štrngajúcimi metálmi; vyznamenali ho metálom za hrdinský čin; Hruď plná vyznamenaní a metálov bohvie za čo, veď nijakej vojny sa nemohol aktívne zúčastniť. [I. Izakovič]; Niekoľko desiatok divákov by si zaslúžilo metál za trpezlivosť a vytrvalosť. [Sme 1997] odmenu ◘ fraz. túžiť po metáloch bažiť po sláve ▷ metálik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr., obyč. iron. iron.: rozdávať metáliky; deti sa hrávali so zožltnutými metálikmi; muž obvešaný metálikmi; Čakal na metálik, nedočkal sa. [P. Andruška]
metál -u m. ‹l < g› hovor. vyznamenanie, medaila
kov nepriehľadná, obyč. pevná a lesklá, dobre tvárna látka vodiaca teplo a elektrinu • odb. metál: taviť kov, metál; odliatky z kovu, z metálu
medaila razená kovová plastika podobná minci, odovzdávaná ako vyznamenanie • hovor. expr. metál: dostať medailu, metál za odvahu • publ. slang.: zlato • striebro • bronz (zlatá, strieborná, bronzová medaila za športový výkon)
metál p. vyznamenanie 2, medaila
vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť
2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)
metál2, -u, 6. p. -i, mn. č. -y m. odb. kov;
metalický príd.: m-é nádoby, inštrumenty
metál m. kovové vyznamenanie, medaila, odznak: Otec si misleu̯, že i jemu dajú metál (Likavka RUŽ); Z vojni si doňiesou̯ tri metále (Návojovce TOP); On biu̯ vichválení, dostau̯ hrubí stríbrní metál (Smolinské SEN); Na perśoh mal polno metaľoch (Niž. Kamenica KOŠ); Akí to metál nosíš? (Kameňany REV)
metál m gr/lat kov, ruda: sygot hogna na zlato a gyne metale banske (KrP 1760); polamane zwony aneb gjne z metalu nadoby na prelgate do Uherskych kragin byli zawezene (Kur 1784-90); kohut gako metal bliskawje perja má (PL 1787); mincovaný m. puncovaný kov (drahý) na razenie peňazí: (obyvatelia Boetiky) o mincowanem metali aneb penjzech naskrze nic newedeli (PT 1796); -ový, -sky, metalický príd musiss metallicku formu polamatj; corpus metalske se w plamenj rozpaluwa (OCh 17. st); metalowe bane (KrP 1760); pro synačka Jozefa uhersky kabat, doloman, za dwa dwanactky knofliku metálowych (WZ 1797); -ik dem: mity pri sebe wždický gegj (božej rodičky) obraz neb metalik (SK 1697) kovový medailónik