mesto -a miest s.
1. väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obch., kult. ap. centrum: hlavné, krajské, okresné, družobné m., priemyselné m.; stred, periféria m-a
2. hovor. stred takejto jednotky: ísť (zo sídliska) do m-a;
mestský príd.
1. patriaci mestu, súvisiaci s mestom: m-á doprava, m-é zastupiteľstvo, m. úrad; admin. m-á časť samostatný správny celok v rámci mesta
2. pochádzajúci z mesta, op. vidiecky: m-í ľudia;
mestsky prísl.: správať sa (po) m.;
mestečko [-ť-] -a -čiek s. zdrob.: hovor. stanové m. táborisko
mestský -ká -ké príd.
mestský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s mestom, väčším sídelným útvarom; patriaci mestu; nachádzajúci sa v meste; spravovaný mestom: mestská štvrť; mestské ulice, parky; mestské hradby; m. cintorín; mestská tržnica; mestské organizácie; mestské úrady; mestská polícia; m. rozpočet; údržba mestskej zelene; skúmať úroveň mestských a vidieckych základných škôl; mesto dostalo mestské výsady už v 14. storočí; Cítili, ako auto ide po mestskej dlažbe, videli slnkom ožiarené strechy mestských domov. [A. Baláž] □ hist. mestské štáty mestá tvoriace samostatné štáty, napr. Sparta, Korint, Atény; mestské právo súhrn všetkých právnych predpisov a zvyklostí, ktorými sa v stredoveku riadili obyvatelia mesta; admin., práv. mestská časť časť veľkého mesta tvoriaca samostatný správny celok s orgánmi verejnej správy; mestské zastupiteľstvo samosprávny orgán mesta; mestský úrad správny orgán mesta; knih. mestská knižnica verejná knižnica s univerzálnou skladbou knižničných fondov zriaďovaná a financovaná mestským úradom; dopr. mestská hromadná doprava systém hromadnej prepravy cestujúcich (autobusmi, električkami, trolejbusmi) v rámci jednej obce, mesta, nevyhnutný na väčšom osídlenom území, skr. MHD □ mestský dom (prv) budova slúžiaca správe mesta, radnica 2. 2. st. -kejší ▶ charakteristický pre mesto, pre obyvateľov mesta; kultúrou, spoločenským životom iný ako vidiecky, dedinský: mestskí ľudia op. vidiecki, dedinskí; m. spôsob života; mestská móda; výskum mestskej reči; zvyknúť si na m. zhon; bol bledý a neduživý ako typické mestské dieťa; novostavba poskytuje moderné mestské bývanie; vrtoch mestských fiflien [O. Čepan]; [Košice] patria k tým najmestskejším z našich miest. [L. Ballek]
Nové Mesto Nového -ta s. mestská časť Bratislavy;
Novomešťan, Mešťan -na pl. N -nia m.;
Novomešťanka, Mešťanka -ky -niek ž.;
novomestský, mestský -ká -ké príd.
komunálny ktorý je v právomoci obcí al. miest • obecný • miestny • mestský: komunálne, obecné, miestne, mestské voľby; komunálne, obecné, miestne, mestské služby
mestský ktorý pochádza z mesta; typický pre mestské prostredie (op. dedinský, vidiecky, ľudový): mestská architektúra • trocha pejor. panský: mestský, panský človek • hist. partikulárny: partikulárna škola (mestská škola v stredoveku)
verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blaho • spoločný • všeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujem • kniž. pospolitý • zastar. pospolný: pospolité veci • mestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská doprava • obecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnica • kniž. exoterický
2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanie • otvorený • neskrývaný • netajený • zjavný • zrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvo • očividný • viditeľný • badateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo
3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenie • všeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlas • rozšírený: rozšírený názor o niečom
mesto, -a, miest str. väčšie sídlisko, ktoré je administratívnym, ale často aj obchodným a priemyselným centrom: malé, veľké, mamutie m.; okresné, krajské, hlavné m.; banské, priemyselné, prístavné m.; hist. slobodné kráľovské m., korunovačné m.; pren. byť zamestnaný pri m-e ako mestský zamestnanec; súdiť sa s m-om so správou mesta; pren. celé m. všetci jeho obyvatelia; večné m., m. miest o Ríme; sväté m. o Jeruzaleme; univerzitné m. mestská štvrť s univerzitou a príslušnými budovami; pren. skalné m. o veľkom skalnom útvare pravidelne usporiadanom; pren. m. mŕtvych o cintoríne;
1. týkajúci sa mesta, mestu prislúchajúci: m-é ulice, parky, štvrte, hradby; zastar. m. dom radnica; hist. m-é právo súhrn privilégií, ktorými sa obec stávala mestom; hist. m. štát väčšie mesto ako samosprávna jednotka; zastar. m-í páni radní;
2. z mesta pochádzajúci, v meste zvyčajný (op. dedinský, vidiecky): m. človek, m-á slečna, m-é šaty;
mestsky prísl.: hovor. po m. sa nosiť nosiť šaty ako mešťan (nie ľudový odev);
mestečko, -a, -čiek str. zdrob. expr. malé mesto: tiché, vidiecke m., rodné m.
mesto s. 1. strsl, zsl, čiast. vsl väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obchodné, kultúrne a iné centrum: Išieu̯ do mesta na voze (Paludza LM); A tag zme sa rostraťiľi po ďeďinách, po mestách... (Lešť MK); To boľi jarmeki šetkíh mestách po okolí (Podmanín PB); Ňigda me ňigdze ňebuľi, aňi u mesce, šesnadz roki mi mala, jag mi išla perši raz na žeľežňici (Brezina TRB); Bul pohovani v mesce (Prešov) F. chodziu̯ z miesta do miesta (Záh. Bystrica BRA) - po všetkých mestách; tag mu je jako chudobnému v bohatém mesťe (Bošáca TRČ) - je mu biedne 2. mestské centrum: Z vlaku išól rovno do mesta, tan sa mali stretnút (Vištuk MOD); mestský príd. k 1: Mešťanosta úraduje na meskon dome (Návojovce TOP); Aj na mieském domie sen biu̯a vou̯aná skrz hríbi (Prievaly SEN); Zobrav ju do meskiho úradu (Ratková REV); meskuo ďieťa (Bobrovec LM); meskí zverolekár (Modranka TRN)