mesiášsky1 -ka -ke príd. 1. náb. ▶ súvisiaci s Mesiášom, vysloboditeľom, prinášajúcim túžobne očakávanú spásu, vykúpenie: mesiášske proroctvá; jednoduchý človek uveril v mesiášske poslanie Ježiša; mesiášske žalmy náboženské biblické hymnusy, v ktorých sú náznaky o budúcom, prisľúbenom Mesiášovi; Svet žil v očakávaní niečoho nového. Bola to mesiášska doba. [KN 2004]
2. kniž. al. publ. ▶ presvedčený o svojom predurčení spasiť svet; charakteristický pre mesiáša, pre mesiášstvo, spasiteľský, vykupiteľský: mesiášske zanietenie; mať mesiášske sklony; pripisovať vládcovi mesiášske schopnosti; trpieť mesiášskym komplexom; Nechaj si svoje mesiášske služby. Ja ich nepotrebujem. [M. Bátorová]; Je stále potrebné upozorňovať na povinnosť vzdelanca, že si nenechá zatemniť kritický úsudok mocenskými a mesiášskymi ambíciami. [DF 2002]
mesiášsky2 prísl. kniž. ▶ s vierou o svojom predurčení spasiť svet; s presvedčením o svojom mimoriadnom poslaní a mimoriadnych schopnostiach, ako mesiáš: tváriť sa m.; vystupovať m. povýšene