merica -e -ríc ž.
1. stará dutá miera (61 l); nádoba, košík s takýmto obsahom
2. stará plošná miera (0,1918 ha)
● expr. mať hlavu ani m-u plnú starostí;
merička -y -čiek ž.
1. zdrob. k 1: m. ovsa
2. expr. k 2
merica -ce meríc ž.
merica -ce meríc ž. hist. 1. ▶ stará dutá miera na sypké potraviny a obilie (30 – 60 l); množstvo určitej látky zodpovedajúcej tomuto objemu: prešporská m. približne 61 l; trnavská m. 29,7 l; kúpiť za mericu kukurice, bôbu, cukru; v noci gazdovi ukradli päť meríc múky; po čom predávate mericu ovsa? 2. ▶ merná nádoba s obsahom 30 – 60 l: nasypať do merice jačmeňa; Nože chytro vstaňte a pozrite sa, či je v merici piesku, ako sa patrí. [A. Habovštiak] 3. ▶ stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia (0,1918 ha): zdedil tri merice rolí; obrábal štyri merice poľa ◘ fraz. expr. hlava ako merica veľká hlava; expr. mať [z niečoho/od niečoho] hlavu ako mericu mať veľa starostí, byť vyvedený z duševnej rovnováhy, ohlúpený ◘ parem. na jar za mericu dažďa, za štvrtku blata al. v jeseni za štvrtku ďažďa, za mericu blata na jar je potrebná vlaha (na jeseň je to opačne) ▷ merička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: pomlieť meričku múky; požičať si za meričku jačmeňa; Poslala som dievča k richtárovi, aby mi dal aspoň do meričky múky z tej, čo na nás vyfasoval. [Sln 1975]
merica 1. hist. stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l na sypké potraviny a obilie • zastar. korec: merica, korec obilia
2. hist. stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia • zastar.: korec • miera • expr. merička: kto sa ulakomí na tie jeho dve merice poľa • hist. lukno
merica, -e, -ríc ž.
1. staršia dutá miera s obsahom asi deväťdesiat litrov: m. žita, dukátov
● hovor. mať z niečoho hlavu ako m-u byť, cítiť sa ohlúpený;
2. staršia plošná miera poľa (asi 918 m2): mať dve-tri m-e zeme;
meričný príd.: m-é pole v rozsahu merice; m-é vrece (Zgur.) na mericu niečoho;
merička, -y, -čiek ž.
1. zdrob. malá nádoba (kôš, slamenica) na zbožie pre hydinu al. statok: merička s ovsom (Fig.);
2. zdrob. expr. slabá merica: mať pod meričku zeme (Zgur.)
merica ž. 1. stará dutá miera na sypaniny (obyč. 61 l, no bývala lokálne diferencovaná) i drevená nádoba s takýmto obsahom: Namláceľi päc meríc žita (Prosné PB); Do merice vešlo padesát kilóv žita, meca bolo polovička (Modranka TRN); Teho roku sme mieli tolko meric obilá, že sme neviedzeli co s ním (Dúbravka BRA) F. hlava jako merica (Bošáca TRČ) - veľká; na jar za mericu vodi, za holbu blata (Lukáčovce HLO) - na jar je potrebná vlaha 2. stará plošná miera (najčastejšie 0,1918 ha): merica ousa (Trnovo MAR); Moji roďičie mali ďevaď meríc roli (Bánovce n. Bebr.); Po roďičah dostala pou merice roli (Návojovce TOP); Nevesta dostala tri merice rolí a kravu (Vaďovce MYJ) 3. daň v naturáliách, zosyp: Bola som zaniesť mericu pánu farárovi (Bobrovec LM); Okrem toho sa odovzdávaľi merice podľa majetku (Lišov KRU); merička ž. zdrob. expr. k l, 2: Merička kukurice je taššá jako merička ofsa (Turá Lúka MYJ); Poton sa zrno meralo na merički (Hrnčiarovce n. Par. TRN); meričný príd. k 1, 2: Nazbiérali meriční mech bukvi (Bošáca TRČ); meričná putna (Štefanová MOD); Kúpil meričnú rolu za tristo zlatí (Bošáca TRČ)
merica ž 1. obsahová miera na sypaniny s obsahom 30-60 litrov: od toho rychtarstwy plat pugde ssest mericz (obilia) (BUDATÍN 1478 SČL); na sekulskem poli se wiselo gačzmenia čztiri mericze (M. JÁN 1617); powinny budeme každoročne mitowe mlinske odplacat z padesatimy kilamy aneb presspurskima mericamy žita (D. STRHÁRE 1726); deset meric namlatil hospodar (KT 1753); sesqvimodius: půl druhég merici kralowskég (KS 1763) F. krasna panna, ked ty wlasow nestačilo na modu, y kudele mezi wlasi si zakrucowala, abi ty hlawa gako merica stala (MiK 18. st) pevne držala; gedno gačmenne zrnečko merice nečyní (GV 1755) jednotlivec nie je rozhodujúci; jedna lastovička nerobí leto 2. merná nádoba s obsahom 30-60 litrov: mericza pre zbozie no 1 (BECKOV 1643); mericza dubowa ze dwoma zeleznimy hantaby (TRENČÍN 1713); batus: wedro, merica (KS 1763); kolik maku vejde do plné merice, tolik mier vinšujem mým pánom pšenice (PV 18. st); -ičný príd k 1: cibule sstwrtku meričnu (ŽILINA 1722); modiatio: meráni meričné (KS 1763); -ička dem: hospodar prinagmeney dwaczet mericžek ufal (KT 1753) P. atpn Dionisio Merychka (v H. štubni 1507)