merica ž.
1. stará dutá miera na sypaniny (obyč. 61 l, no bývala lokálne diferencovaná) i drevená nádoba s takýmto obsahom: Namláceľi päc meríc žita (Prosné PB); Do merice vešlo padesát kilóv žita, meca bolo polovička (Modranka TRN); Teho roku sme mieli tolko meric obilá, že sme neviedzeli co s ním (Dúbravka BRA)
F. hlava jako merica (Bošáca TRČ) - veľká; na jar za mericu vodi, za holbu blata (Lukáčovce HLO) - na jar je potrebná vlaha
2. stará plošná miera (najčastejšie 0,1918 ha): merica ousa (Trnovo MAR); Moji roďičie mali ďevaď meríc roli (Bánovce n. Bebr.); Po roďičah dostala pou merice roli (Návojovce TOP); Nevesta dostala tri merice rolí a kravu (Vaďovce MYJ)
3. daň v naturáliách, zosyp: Bola som zaniesť mericu pánu farárovi (Bobrovec LM); Okrem toho sa odovzdávaľi merice podľa majetku (Lišov KRU); merička ž. zdrob. expr. k l, 2: Merička kukurice je taššá jako merička ofsa (Turá Lúka MYJ); Poton sa zrno meralo na merički (Hrnčiarovce n. Par. TRN); meričný príd. k 1, 2: Nazbiérali meriční mech bukvi (Bošáca TRČ); meričná putna (Štefanová MOD); Kúpil meričnú rolu za tristo zlatí (Bošáca TRČ)