menuet -u m. starý franc. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;
menuetový príd.
menuet -tu pl. N -ty m.
menuet -tu pl. N -ty m. ⟨fr.⟩ 1. ▶ pôvodne francúzsky tanec v mierne rýchlom tempe, v trojštvrťovom takte, v baroku a klasicizme obľúbený na kráľovskom dvore: tancovať m.; Nie je mu ľúto starca, ale cíti, že svet sa skladá i zo smrti, všednej a pravidelnej ako menuet. [R. Sloboda] 2. hud. ▶ menšia hudobná skladba v tomto rytme obsahujúca kontrastnú strednú časť pre tri hudobné nástroje: menuety z čias Ľudovíta XIV.; zazneli prvé tóny menuetu; počúvať Paganiniho m.; treťou časťou symfonického cyklu bol m.
menuet -u m. ‹f› tan., hud. (najmä v 18. stor.) tanec mierneho tempa v trojštvrťovom takte; skladba tohto typu, najmä ako tanečná (tretia) veta klasickej symfónie
menuet, -u m. (franc.) menšia tanečná hudobná skladba francúzskeho pôvodu v trojštvrťovom takte; druh tanca na túto skladbu;
menuetový príd.: m. takt, krok