Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mentor -a m. kto mentoruje, poučovateľ; mravokárca;

mentorský príd.: m. postoj;

mentorsky prísl.;

mentorstvo -a s. (časté a neúspešné) poúčanie, karhanie

mentorský -ká -ké príd.

mentorský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s mentorom¹, mravokárcom, s mentorstvom, (nevhodným) poúčaním, napomínaním; príznačný pre mentora¹, karhavý, poúčajúci, napomínajúci: hovoriť mentorským hlasom, tónom; mať k deťom m. prístup; vypočuť si mentorské poučovanie triedneho; A prezentuje sa v týchto dokumentoch tak, ako ho mnohí nepoznali, je autoritatívny, mentorský, rozkazovačný, nepripúšťajúci diskusiu. [Z. Holotíková]
2. ▶ súvisiaci s mentorstvom, poskytovaním rád osobným učiteľom, školiteľom s cieľom zvýšiť kvalifikáciu: m. program pre mladých Rómov; mentorská podpora projektového zámeru; viesť m. kurz zameraný na prácu s imobilným klientom; mentorské rady pre tímy, ktoré sa zúčastňujú súťaže o najlepší startup roka

mentorský → mentor¹

mentor¹ -a mn. N -i m. (mentorka -y ž.) ‹VM›

1. kto mentoruje, mravokárca (podľa gréc. mytologického Mentora, vychovávateľa Odyseovho syna)

2. kto osobne niekoho vedie, zaúča v nejakom odbore;

mentorský príd.: m. tón;

mentorsky prísl.: m. povýšený

mentor¹, -a m. obyč. pejor. kto rád napomína a poučuje iných, kárateľ, mravokárca;

mentorský príd.: m. tón reči;

mentorsky prísl.;

mentorstvo, -a, str. povýšenecké napomínanie, poučovanie