mentor -a m. kto mentoruje, poučovateľ; mravokárca;
mentorský príd.: m. postoj;
mentorsky prísl.;
mentorstvo -a s. (časté a neúspešné) poúčanie, karhanie
mentor -ra pl. N -ri m.
mentor1 -ra pl. N -ri m. ⟨VM⟩ 1. ▶ kto mentoruje1, často a obyč. nevhodne poúča a napomína, mravokárca (podľa gréckeho mytologického Mentora, vychovávateľa Odyseovho syna Telemacha): prísny m.; rád sa staval do pózy mentora; Odjakživa mi šli na nervy všetci mentori. Kašlem na ich mravokárne reči. Ich mravnosť je vždy len pretvárka. [K. Lászlová]; Učiteľ tu nebol mentorom diktujúcim nemenné pravdy, ale iba moderátorom diskusie. [Inz 2001] 2. ▶ kto osobne niekoho vedie, zaúča v nejakom odbore, učiteľ, školiteľ: kvalifikovaný m.; mať svojho mentora; stať sa mentorom hokejistu trénerom, koučom; organizovať seminár pre mentorov, poradcov pre malé a stredné podnikanie; pilotné cvičenia ku kurzom manažmentu vedú skúsení mentori; Dielne poskytujú pocit komunity, kde sa začínajúci spisovatelia môžu stretnúť s akýmsi mentorom, teda učiteľom, ktorý svoje diela naozaj publikuje. [Sme 1999]; Byť mentorom znamená predovšetkým sám sa učiť. [Ses 2004] ▷ mentorka -ky -riek ž.: pracuje ako m. v ošetrovateľstve
mentor2 -ra L -re pl. N -ry m. ⟨VM⟩ ovoc. ▶ (pri šľachtení ovocných drevín) vrúbeľ usmerňujúci vlastnosti podpníka al. podpník usmerňujúci vlastnosti vrúbľa (podľa gréckeho mytologického Mentora, vychovávateľa Odyseovho syna Telemacha): mentory ovocných stromov
mentor1 -a mn. N -i m. (mentorka -y ž.) ‹VM›
1. kto mentoruje, mravokárca (podľa gréc. mytologického Mentora, vychovávateľa Odyseovho syna)
2. kto osobne niekoho vedie, zaúča v nejakom odbore;
mentorský príd.: m. tón;
mentorsky prísl.: m. povýšený
mentor2 -a mn. N -y m. ‹VM› záhr. (pri šľachtení ovocných drevín) vrúbeľ usmerňujúci vlastnosti podpníka al. podpník usmerňujúci vlastnosti vrúbľa
mentor kto rád, často a najmä nevhodne poúča iných • poučovateľ: stal sa z neho nezáživný mentor, poučovateľ
p. aj moralista
moralista človek, ktorý hlása prísnu mravnosť, ktorý rád moralizuje • moralizátor: moralisti, moralizátori nie sú obľúbení • kniž.: mravokárca • mentor (kto často a nevhodne poúča vo veciach morálky)
mentor1, -a m. obyč. pejor. kto rád napomína a poučuje iných, kárateľ, mravokárca;
mentorský príd.: m. tón reči;
mentorstvo, -a, str. povýšenecké napomínanie, poučovanie
mentor2, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. záhr. šľachtený vrúbeľ, ktorý sa štepí do koruny stromu, aby vznikol nový hybrid;
mentorový príd.: m-á metóda
mentor m lat radca, vychovávateľ mladých ľudí, učiteľ: sstráfan od mentora poznal podchlebugycég wrtchawost; ah, mily mentor, radu twú proč gsem zanedbal? (PT 1778)