mentalita -y ž. spôsob myslenia a zmýšľania: národná m., m. čitateľov
mentalita -ty -lít ž.
mentalita -ty -lít ž. ⟨lat.⟩ i star. psych. ▶ celkový štýl myslenia a spôsob uvažovania jednotlivca al. skupiny ľudí: slovenská, rómska m.; výbušná južanská m.; prejavy národných mentalít; ľudia s odlišnou kultúrou a mentalitou; prispôsobiť sa miestnej mentalite; poznať detskú, študentskú mentalitu; sú si blízki mentalitou a povahami; Rátal s mentalitou obyčajného človiečika správajúceho sa živelne a hrnúceho sa do všetkého, čo by mu mohlo spôsobiť radosť a uspokojenie. [P. Andruška]
mentalita -y ž. ‹l› spôsob myslenia, duševné a duchovné uspôsobenie jednotlivca al. skupiny závislej od individuálnych dispozícií, určitého veku, výchovy, tradície, spoločenských podmienok a i.: národná, detská m.
mentalita, -y ž. zmýšľanie, spôsob myslenia: ľudová, proletárska, malomeštiacka m.; m. národa, robotníctva, poslucháčov rozhlasu; človek blízky m-ou niekomu podobne zmýšľajúci;
mentalitný príd.