menovanie -nia -ní s.
menovanie -nia -ní s. admin. ▶ oficiálne (verejné) písomné rozhodnutie o udelení funkcie, služobného miesta al. hodnosti; listina s takýmto rozhodnutím, vymenovanie: slávnostné m. sudcov; návrh na m. profesorov; dostať m. (za niekoho) byť vymenovaný; prezident schválil, podpísal m. ministrov; presadiť, podporiť menovania ústavných sudcov; vyjadriť súhlas, nesúhlas s menovaním nového riaditeľa; dodržiavať zásadu konkurzného konania pri menovaniach do čelných funkcií v štátnych organizáciách ▷ ↗ i menovať
menovanie, -ia str. práv. dekretálne rozhodnutie o udelení funkcie, služobného miesta, hodnosti
menovanie [(j)me-; -í] s 1. pomenovanie, názov: gmenowanj wěcj prirodczenych y misterskjch dobre se winaučil (KoB 1666); vocamen: prizwjsko, méno, menowáni ňečeho; ex familia denominatione: z menowany familie Dawjdoweg (CS 18. st) 2. pomenúvanie, nazývanie: nomenclatio: menowáni, nazjwani (KS 1763)