menovaný -ného pl. N -ní G -ných m.
menovaný -ná -né príd.
menovaný1 -ná -né príd. 1. ▶ o ktorom už bola zmienka, o ktorom sa už hovorilo, prv uvádzaný, uvedený, spomínaný, spomenutý: vyššie menované ciele; ocenenie tvorby menovaných autorov; do súťaže postúpili posledné tri menované firmy 2. admin. ▶ ktorému bola z úradného rozhodnutia udelená nejaká funkcia, úrad, vymenovaný: čerstvo m. šéfredaktor denníka; nedávno m. minister; dočasne m. riaditeľ divadla; doživotne menovaní sudcovia; odmeňovanie volených a menovaných členov komisie ▷ ↗ i menovať
menovaný2 -ného pl. N -ní G -ných m. i admin. ▶ osoba, ktorej meno už bolo spomenuté, spomínané; ten, o ktorého ide v nejakej (úradnej) veci, ktorého sa niečo (úradné) týka: m. nemá žiadny iný príjem; evidovať žiadosť menovaného; uplatniť voči menovaným sankcie; menovanému bola uložená bloková pokuta; okresný súd vydal príkaz na zatknutie menovaných ▷ menovaná -nej pl. N -né G -ných ž.: voči menovanej vzniesol vyšetrovateľ obvinenie; obe menované dali, dostali výpoveď; Menovaná sa po úraze natoľko spamätala, že sama zostúpila na Sliezsky dom. [Tatry 1980]
menovaný príd. admin. ktorého meno je úradne oznámené, uvedené; dotyčný: m. sa má ihneď hlásiť
menovaný [(j)me-] príd spomenutý, uvedený: a dale giz menowany Petr Polak z Nikulassem zmluwu vdielal (ŽK 1464); vpokogiwsse se opiet lide Brumowssczi a Lednitssczi z obu stranu zwobodne a wolnie giz menowanich hor a lesuw poziwali su (VRŠATEC 1479 SČL); to se stalo pre zwrchu gmenowaneho pana rychtare (RUŽOMBEROK 1567); nežli se gmenowana kupa dokonala, bratrom y pokrwnym geho (Baláža Belavku) oznamene gest, gestli kteri bi co proti teg kupe a tomu dokonany mluwil (SLIAČE 1602); Szeberin tolikrat gmenowaneho Michala Csutku uderil, že hned y na zem klakol (ORAVA 1735); ngektore z menowanich w kapitoli 4 žiwočátkow se skrz spogeny wespolek rodga (PR 18. st); -e prísl pomenovane: nuncupatim: menowaňe (KS 1763)