menič -a m. elektrotech. prístroj na premenu fyz. stavov al. tech. vlastností: m. prúdu
menič -ča pl. N -če m.
menič -ča pl. N -če m. 1. eltech. ▶ technické zariadenie na premenu elektrickej energie jedného typu na energiu druhého typu: frekvenčné meniče; napäťový m. premieňajúci jednosmerné napätie na striedavé; piezoelektrický m. premieňajúci elektrický signál z generátora na mechanické kmity; elektroakustický m. premieňajúci elektrický signál na akustický (mikrofón, reproduktor); TV menič zariadenie na zmenu frekvenčného pásma televízneho signálu; výškový a basový m. reproduktora 2. ▶ prídavné zariadenie k audiozariadeniu umožňujúce vložiť viacero CD: autorádio s meničom diskov; CD m. na šesť kusov médií 3. tech. ▶ zariadenie na plynulé presúvanie reťaze na ozubené kolieska s riedkymi zubmi v ozubenom súkolesí viacstupňového kolieska na bicykli, preraďovač: menič prevodov; páčka meniča 4. motor. hydrodynamický menič ▶ variabilná prevodovka prenášajúca sily medzi súčiastkami rotujúcimi rozličnou rýchlosťou, používaná v nákladných automobiloch, ťahačoch, autobusoch, priemyselných pohonoch a pohonoch lodí
menič, -a m. el. tech. prístroj meniaci rozličné elektrické hodnoty na iné: m. napätia
menič, meničiar [-ár], meničník m kto premieňa peniaze, zmenárnik: campsor: menič peňez; monetae praepositus: meničár; trapezita: menjčnjk, premeňowač peňez (KS 1763); mensarius: měnjč (AP 1769)