menejcenný príd. majúci menšiu hodnotu, závažnosť, ako je zvyčajné: m. tovar, m-é dielo;
menejcennosť -i ž.: komplex m-i
menejcennosť -ti ž.
menejcennosť -ti ž. 1. ▶ (i zdanlivo) nižší stupeň hodnoty, kvality, úrovne, menší význam niečoho al. niekoho, podradnosť: m. výrobkov; vrodená m. väziva nohy, žilových stien; vojenská m. štátu; teórie o rasovej menejcennosti; mylné predstavy o menejcennosti jazyka, kultúry malého národa; Z rozhovorov so spolupracovníkmi vycítil narážky na svoju neschopnosť, menejcennosť a nespôsobilosť na prácu vo výskume. [K. Lászlová] 2. ▶ stav prežívania al. zážitok vlastnej psychickej či fyzickej nedostatočnosti al. závislosti prejavujúci sa zníženým sebavedomím, neistotou, úzkosťou: trpieť pocitom menejcennosti; cítiť spoločenskú, telesnú m.; spisovateľa deprimovalo vedomie jeho vlastnej intelektuálnej menejcennosti □ psych. komplex menejcennosti komplex prameniaci z vedomia závislosti od iných ľudí, spojený so snahou prekonať túto závislosť získaním určitej sociálnej pozície, moci a pod., nízke sebavedomie
menejcenný príd. majúci menšiu hodnotu, menší význam, menšiu závažnosť, podradný: m-é odrody rastlín, m-á práca, m. tovar; duševne, telesne, rozumove m. človek;
menejcenne prísl.;
menejcennosť, -ti ž.: komplex m-i; mať pocit m-i