mendík -a mn. -ci m. v min. chudobný žiak ako pomocník na ev. fare;
mendícky príd.
mendík -ka pl. N -íci G -kov m.
mendík -ka pl. N -íci G -kov m. ⟨lat.⟩ ▶ (v minulosti) (v evanjelickej cirkvi) pomocník farára, kantora al. kostolníka: osirotený, poslušný m.; robiť mendíka; mendíci spievali nábožnú pieseň ▷ mendíček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. expr.: Hocktorý mendíček, keby sa i ťažko zobúdzal, bol by napokon rád, že ho zobudili a že sa môže vybrať s Matejom čo aj na dlhú cestu. [V. Šikula]
mendík -a m. ‹l› v minulosti chudobný žiak ľudovej školy, ktorý za stravu pomáhal v škole a na fare;
mendík, -a, mn. č. -ci m. zastar. v evanjelickej cirkvi chudobný žiak ako služobný pomocník kňaza;
mendícky príd.: m-a služba;
mendíctvo, -a str. funkcia, služba mendíka;
mendíček, -čka m. zdrob. expr.
mendík1 m. zastar. obyč. chudobný žiak, ktorý bol pomocníkom ev. kňaza: Okrem toho sa dávaľi merice aj bochteru, kanásu, juhásu, menďíku (Lišov KRU); Kotrí sä dobre ušiv, išó za mändžíka na faru (Ratková REV); Jak prešiel Noví rok, pán farár, organista, koscelník a mendzíci chojili od domu g domu vinšuvac (Zubák PCH); Volakedi súžiu̯ mendík u fárála (Hlboké SEN)
mendík2 m. brd. drevená tyč so štyrmi výrezmi na koncoch, do ktorých sa ukladajú prútiky: mändžík (Sirk REV)
mendík, mendikus m lat (chudobný) žiak, kt. obyč. vykonával nej. pomocné práce v evanjelickom kostole al. škole: gest wolnegssy ten mendicus (ŽILINA 1606); od platy kurensow placeno mendykom den 25 (ZVOLEN 1643); geden postaw sukna do sskoly mendicum offerowany bude (PREŠOV 1666); -íček dem: chleb rozdawegme vbohjm mendičkům (PS 1782); mnozy pro welike lakomstwy gednu marnu babečku na wichowawanj služebnjkuw cirkewnych a sskolskych, na ubohich mendičku nechtěgy obetowaty (COB 17. st); mnohy mendiček chleb prosy (EK 18. st)